"Bol som u odborníka a 3 dni mi bolo dobre, ale teraz je problém naspäť". Jediné, čo sa v tomto výroku mení, je doba trvania - u jedného klienta je to 3 dni, u iného 1 a u ďalšieho 2 týždne.

Tí skúsenejší a informovanejší klienti už vedia, že obnovenie bolestí je v niektorých prípadoch úplne normálna súčasť procesu rehabilitácie. Tí menej skúsení alebo frustrovaní klienti odmietajú fakty a prenášajú zodpovednosť na terapeuta.

Recidíva je prirodzená súčasť liečebného procesu. Rehabilitačný proces je za ideálnych okolností stúpajúca priamka, čiže stav po terapii sa postupne zlepšuje. Lenže ideálne podmienky sú výnimočné, takže v praxi sa častejšie stretávame s tým, že rehabilitácia má stúpajúci sínusový (vlnovkový priebeh). Jeden deň je lepšie, na druhý horšie, ale stav sa postupne zlepšuje.

Na to, aký bude priebeh, má vplyv niekoľko faktorov, spomeniem tie základné:

Aktuálny stav organizmu

Ak máte akútnu blokádu, máte to prvýkrát a prišli ste skoro, je aktuálny stav funkčný, čiže ešte nedošlo k rozsiahlym organickým poškodeniam. Terapia je jednoduchá a riziko recidívy minimálne. Ak máte už poškodené platničky a blokádu po ixtýkrát, je riziko recidívy prirodzene vyššie. Tento stav je organický a vyžaduje si dlhodobú aktívnu spoluprácu s terapeutom. Na výskyt recidív má vplyv aj to, o aký funkčný celok ide. Ak sú napríklad blokády v hrudnej chrbtici, táto má z dôvodu stavby lepšiu prognózu, pretože platničkám v rozsiahlom poškodzovaní bráni hrudný kôš pôsobiaci ako ochranný korzet.

Časové pozadie problému

Je rozdiel mať problém 3 dni alebo polroka. Čím dlhšie je systém v nereponovanom stave, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa bude "snažiť" obnoviť dlhodobý stav. Predstavte si, že máte polroka zovretú ruku v päsť. Teraz niekto príde a otvorí vám ju, roztiahne prsty, vymasíruje najlepšie ako vie. Aj napriek úsiliu, je prirodzenou tendenciou polroka skrátených fascií a svalov stiahnuť sa naspäť a toto platí pre aj pre chrbtice. Alebo aj pre migrény, kde je dlhodobým dráždením nervového systému zvýšená jeho citlivosť na podnety. Preto potom cervikálnu migrénu vyvolá aj napríklad obyčajný svetelný záblesk.

Aktívna alebo pasívna účasť na riešení problému

Vaša, nie terapeutova. Ten má pod kontrolou terapiu, nie vás a váš prístup k problému. Dôležité je aj to, čo sa bude diať po odchode z ordinácie. Chronické stavy vyžadujú, aby ste telu pomohli s rehabilitáciou a to za vás nikto neurobí. Cielené cvičenie, úprava pohybových stereotypov, úprava režimu, životosprávy, práca s vlastnou psyché a najmä prevzatie zodpovednosti za svoj stav, to je alfa a omega každej úspešnej rehabilitácie. Terapeut je v úlohe pomocnej a rieši ad hoc tie udalosti, s ktorými si klient nevie rady a tých musí byť minimum.

Aktuálna psychická a fyzická záťaž

Zo stola rovno do ťažkej roboty? To je bežný obraz a aj dôvod prečo sa bolesti obnovujú. Pritom sú bolesti chrbtice a kĺbov výzvou na zmenu a keď sa OPAKUJÚ, tak je to aj preto, lebo klient OPAKUJE vzory, ktoré ho do problému dostávajú znovu a znovu. Podstatnú zložku bolestí chrbtice a recidív tvoria aj somatické súvislosti. Klient sa opakovane vracia do prostredia, ktoré na neho pôsobí devastačne a je jedno, či ide o ťažkú prácu alebo neuspokojivý partnerský život. Spomínam si na ukážkový prípad, keď jedna známa opakovane roky trpela blokádami krčnej chrbtice, ktoré vymizli spontánne do 2 mesiacov, pretože ona zmenila prácu a jej manžel sa vrátil zo zahraničia a sňal jej podstatnú časť životnej ZÁŤAŽE Z KRKU.

Prístup k problému

Pasívny prístup, t.j. odmietanie zodpovednosti za svoje zdravie a hľadanie externého spasiteľa, poukazuje na možný komplex obete. U ľudí so systémovými poruchami, medzi ktoré patria aj bolesti chrbtice, sa objavuje častejšie. Dokonca si trúfam povedať, že komplex obete je vo väčšine prípadov priamy faktor, prečo sa bolesti tvoria a vracajú. Už len typický postoj obete - zvesené plecia, sklonená hlava, stiahnutý žalúdok, sám o sebe postačuje na to, aby vás bolel krk aj kríže. A to nehovorím o nesprávnom dýchaní a spazmovaní celého svalového aparátu, v ktorom je telo ako v korzete.

Výber terapie a terapeuta

Jeden môj klient to definoval takto:"Už chápem, že spazmy okolo lopatiek nestačí iba vymasírovať. Pretože za mojimi spazmami sú blokády. A za blokádami môj neustály predklon nad mobilom. A už viem, že vy mi pomôžete s blokádami a ukážete cvičenie a ja urobím všetko pre to, aby sa už neopakovali".

Terapeut má pod kontrolou priebeh počas terapie, nie po nej.

Nepýtajte sa svojho terapeuta, ako dlho vám vydrží terapia. Opýtajte sa radšej, čo môžete urobiť vy pre to, aby ste ju nepotrebovali.

Môj záver: recidíva je bežná a prirodzená súčasť rehabilitačného procesu a zásadný vplyv na jej výskyt má klient. Prevzatím zodpovednosti za svoj život a úpravou maximálneho množstva faktorov je možné problém dostať pod kontrolu a postupne sa z neho dostať.

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové