Zdá sa, že klasická medicína je v koncoch. Aj napriek úžasným vedeckým objavom, vývoju nových a ešte novších liekov, rozvoju diagnostických a preventívnych metód, počet pacientov a chorôb sa zvyšuje.
Čím viac peňazí sa vynakladá na zdravie, tým viac je chorých.
Asi najväčší rozvoj zaznamenávajú systémové choroby - rakovina, skleróza multiplex, depresia, bolesti chrbtice a medicína nevie prečo.

Medicína vie dnes už vymeniť koleno, má prostriedky na liečbu rakoviny, lieky na depresiu, rehabilitačné systémy na bolesti pohybového aparátu... Vie liečiť toto a tamto, ale nevie vyliečiť človeka.
Možno preto, že človeka tak nejak z celého procesu liečby vylúčila a sústreďuje sa iba na jeho telo. Ignorujú sa súvislosti medzi chorobou a pacientovým životom, nerieši sa obsah a dynamika pacientovej psyché a väzba na fýzis.

Ľudská bytosť je chápaná len ako stroj. Tu vymeníme, tu opravíme, to dolejeme elektrolyty a príďte sa ukázať za 2 týždne, ďalší prosím.

Lenže človek, to nie je len telo, ale aj psyché. Celý ten bohatý a dynamický svet v duši, ktorý sa vlní, prelieva, doslova klokotá životom a je neodlučne spätý s telom, s fýzis a nedá sa povedať, kde končí jedno a začína druhé.
Medicína vylúčila z diagnostiky psyché, pacientov život a jeho prežívanie, vylúčila z rovnice exaktne nemerateľné elementy akými sú pacientovo nevedomie a dynamické prepojenie s telom. Zmeriame ti tlak, urobíme krvný obraz, výsledky porovnáme s presne stanovenými číslami. Psychika sa PRESNE merať a vyhodnotiť nedá, tak s tým neotravuj.

Psychosomatika, alebo psychosomatická medicína, sa snaží obe zložky opäť integrovať, čiže hľadať a riešiť súvislosti medzi pacientovou psyché a somatizáciou. Somatizácia je stelesnenie, čiže moje telo fyzicky zhmotňuje to, čo mám v psychike.
Jednoduchým príkladom akútnej somatizácie je začervenanie sa pri erotickej predstave. Telo zhmotní myšlienku spustením niekoľkých fyzických mechanizmov. Táto somatizácia je neškodná a prirodzená.

Horšie je, keď telo somatizuje ťažké konflikty v duševnej oblasti. Ideš dlhodobo proti svojim potrebám? Robíš robotu, ktorá ťa nebaví a stresuje? Žiješ vo vzťahu, ktorý ťa už roky nenapĺňa?
Telo ti ten konflikt, čiže ten rozdiel medzi tým, čo by si chcel a potreboval a tým, čo reálne dostávaš, postupne zhmotní. Napríklad v podobe vysokého tlaku, depresie alebo bolestí chrbtice.

Psychosomatika nie je veda, kde 1 plus 1 rovná sa 2. Nedisponuje tabuľkami, z ktorých podľa symptómov vyčítate, čo ich spúšťa. Napriek tomu je to vedecká disciplína, ktorá má svoje zákonitosti a princípy.
Dopátrať sa príčin problému je niekedy naozaj jednoduché a človek si občas vystačí s metaforizáciou.
Bolia ťa kolená? Ideš z toho množstva práce, športu do kolien.
Bolí ťa krk? Máš na krku hypotéku a strach, či ju budeš schopný splatiť.
Skleróza multiplex? Ide ti na nervy celý tvoj život... Multiplexne.

Popularizátor psychosomatickej medicíny, MUDr. Jan Hnízdil, sa netají tým, že pri rozhovoroch s pacientami sa vyhýba zložitým vyjadreniam a opiera doslova o ľudovú múdrosť.
Rakovina? Čo ťa žerie vovnútri?
Depresia? Čo ťa tlačí v duši a prečo?
Aby to zasa nevyznelo príliš lacno a jednoducho, odhaľovanie súvislostí a ich náprava je väčšinou dlhodobý proces a potrebuje čas a energiu.
A zmeny.

Na rozdiel od klasickej medicíny, kde sa kladie dôraz na liečbu, psychosomatická medicína kladie dôraz na pacienta a jeho zmeny.

Dôležitým faktorom na ceste je podľa mňa nielen pochopenie súvislostí, ale najmä príčin chovania pacientovho konania vedúceho k chorobe.
Poviem príklad. Nestačí človeku pomôcť pochopiť, že jeho bolesti chrbtice majú základ v tom, že si nakladá viac ako jeho chrbtica vládze. Dôležité je objasniť aj dôvody toho, prečo to robí, čo ho poháňa a ovláda. A to môže byť napríklad strach z nedostatku kvôli chudobnému detstvu. Alebo nízka sebahodnota detí závislých rodičov, ktoré si potom prostredníctvom ťažkej práce KOMPENZUJÚ sebahodnotu externe, peniazmi a honbou za majetkom.

Pochopením príčin a ich integráciou začína liečba a hlavne začínajú pozitívne zmeny v živote.
Psychosomatika nie je akýsi novodobý moderný spásonosný systém, ale prístup k pacientovi, ktorý vychádza nielen z potrieb jeho tela, ale aj duše a mala by byť základom pri odstraňovaní zdravotných problémov.

Klienta s chronickými bolesťami sa zvyknem opýtať:

"Čo vás trápi? Nepýtam sa, čo vás bolí, ale čo sa deje vo vašom živote, vo vašej duši, že vám to telo zhmotňuje bolesťou?".

Ak si dokážete na tieto dve jednoduché otázky naozaj úprimne odpovedať, ste na najlepšej ceste k vyliečeniu.

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové