"Vaša duša k vám hovorí prostredníctvom vášho tela"
Dnešný príspevok je dlhší a odbornejší, ale pre pochopenie ďalších príspevkov je dôležité ho prečítať až do konca... A možno aj viackrát.

Psychosomatika je čoraz aktuálnejšia téma a niet sa čo diviť - klasická medicína aj napriek všetkým vymoženostiam naráža na neviditeľnú bariéru, kde už je liečba neúčinná alebo nedostatočná.
Psychosomatika dáva odpovede tam, kde klasická medicína mlčí a dôvody sú viac než zrejmé. Vylúčením pacienta a jeho psyché z liečby a sústredením sa iba na telo a jeho symptómy sa klasická medicína sama odzbrojuje v boji so zdravotnými problémami, ktoré sú komplexné, pretože zahŕňajú nielen telo ale aj psychiku pacienta.

Psychosomatika sa pozerá na zdravotný problém na osi psyché - telo a snaží sa o integrovaný prístup. Vzhľadom na to, že psychické faktory vedúce k fyzickým symptómom sú exaktne nemerateľné, je v našich končinách obvyklým prístupom súvislosti medzi psychikou a symptómami ignorovať a sústrediť sa iba na jednoducho merateľné veličiny a tie ešte jednoduchšie porovnať s tabuľkami a vyprodukovať diagnózu.

Ergo diagnóza je postavená na symptómoch, čiže na DÔSLEDKOCH, nie na PRÍČINÁCH. Teraz možno očakávate, že napíšem "a to je chyba", ale skôr by bolo chybou podceňovať úlohu klasickej diagnostiky v terapii. Nič nie je čiernobiele a aj tí najväčší odporcovia súčasnej medicíny si musia uvedomiť, že vďaka modernej medicíne a pokrokom na poli screeningu merateľných ukazovateľov sa darí odchytávať rizikové prípady a zvyšovať včasným zásahom šance pacientov na vyliečenie. Spomeniem len ako príklad onkomarkery alebo krvné testy.

Primárnou otázkou psychosomatiky je "čo sa deje v pacientovej psyché, že to vedie k bolestiam/zhoršeniu markerov/depresii atď.?"
Otázka je to jednoduchá, ale odpoveď je zložitá, pretože musí zohľadňovať ix faktorov. Pacientovu psychickú individualitu, jeho fyzické a genetické dispozície, aktuálnu životnú situáciu, tendencie telesné a psychické a mnoho ďalších.
Nie je v mojich silách a možnostiach pokryť celú problematiku komplexne, preto vás upozorňujem, že nasledujúce informácie sú podané zjednodušene a sprostredkúvajú môj pohľad na vec, nie univerzálnu pravdu a som otvorený akejkoľvek vecnej a konštruktívnej diskusii.

Somatizácia je stelesnenie. Z cudzieho slova soma - telo. Somatizáciou sa rozumie dynamický proces, kedy sa obsahy pacientovej psyché prejavujú ako fyzické, telesné čiže somatické symptómy.
Jednoducho povedané, to, čím sa zapodieva tvoja myseľ, sa ti zhmotní na tele.
Jednoduchým a prirodzeným príkladom somatizácie je erotická myšlienka a okamžitá somatizácia v podobe zvýšenia tlaku, tepu, kožného odporu, rozšírenia zreničiek, zmien v oblasti pohlavných orgánov a panvy.
Zložitejšie je to v prípade dlhodobo trvajúcich konfliktov alebo v prípade masívnych emočných výbojov.

Každé telo je individuálne a somatizuje inak. Jana svoj dlhodobo nefunkčný vzťah somatizuje bolesťou krku, pretože "mám svojho partnera už roky po krk", Iveta má zasa maternicu plnú myómov, pretože "ma partnerstvo už roky NENAPĹŇA", tak jej telo zhmotňuje myšlienku POTREBY NAPLNENIA naplnením maternice nádormi.
To ako, kedy, za ako dlho, v akej funkčnej a dynamickej podobe telo somatizuje je výsostným výsledkom komplexu faktorov, ktorý voláme zjednodušene ľudská individualita.

Telo somatizuje dlhodobé konflikty medzi tým, čo chcem a tým, čo reálne dostávam. Takisto somatizuje rozdiely medzi obsahmi nevedomej a vedomej psyché. Somatizácia beží aj v prípade jednorázového emočného vypätia "tak som sa zľakol, až sa mi ako keby zastavilo srdce a odvtedy mám arytmiu". Človek somatizuje aj potlačené emócie, napríklad "zdvihol by som ruku a takú mu fľasol, ale nemôžem" a tento konflikt vám telo somatizuje znenazdajky v podobe zvýšenia napätia svalov ramena a nasledovného zápalu utláčaného nervu. Telo zhmotnilo pacientovu situáciu - chcem zdvihnúť ruku, ale NESMIEM. Lebo mi bráni výchova, superego alebo iný cenzor, alebo holý fakt, že nechcem skončiť vo väzení. Tak sa psychický konflikt vybíja telesne cez uvedený reťazec.

Psychický proces beží takto: situácia (potenciálny stresor) - konflikt - prebytok energie - somatizácia (vybitie energie). Preto veľakrát stačí keď sa pacient vyrozpráva alebo vybije si zlosť na boxerskom vreci, či sa zdôverí denníku, konflikt sa urovná, prebytok energie vynuluje a symptómy zmiznú.

Asi nebudeme ďaleko od pravdy, keď povieme, že somatizácia plní kompenzačnú funkciu a funguje v podstate ako poistný, či pretlakový ventil pre konfliktné psychické prebytky.

Fyzicky by mohlo byť zaujímavé sledovať cestu ohrozenie-konflikt-reakcia na osi amygdala-hypotalamus-hypofýza-nadobličky a prihodiť k tomu hipokampus ako prevodník medzi krátkodobou pamäťou a ukladaním spomienok do pamäte dlhodobej a ich nasledovnému vplyvu na neokortikálne centrá a späť cez reverzný okruh. Plus napojenie na sympaticus, čiže časť autonómneho nervového systému zodpovedného za zvýšenie aktivity organizmu. Ale tu už naozaj končím a rád to prenechám neurobiológom.

Analýza zdravotných problémov s krátkou históriou najmä u dospelého jedinca je pomerne jednoduchá, keďže ide väčšinou o v čase presne lokalizovateľné poruchy s jednoduchým motívom v pozadí. Tu si zväčša človek vystačí s jednoduchou rovnicou "bolia ma kolená=idem z toho množstva športu do kolien".

Čo však s nevedomými obsahmi psyché, ktoré sa neprejavujú v jednoduchých vzoroch alebo k nim nemáme prístup z dôvodu vymedzenia, potlačenia alebo jednoducho preto, že si ich nepamätáme? Tu už je situácia zložitejšia. Asi najvhodnejšou cestou je psychoanalýza a záleží na pacientovi, ktorý prístup (Freud,Jung,Adler,...) mu dáva zmysel alebo ktorému psychológovi dôveruje.
K spontánnemu uvoľneniu obsahov nevedomia dochádza aj napríklad pri kraniosakrálnej terapii a regresnej terapii.

Bohužiaľ z dôvodu nedostatku znalostí a informácií sú vyvolané obrazy vnímané doslovne, rigidne, dogmaticky, prvoplánovo a nie ako symboly dynamických procesov v nevedomej psyché, ktorých pochopenie by pomohlo zodpovedať otázku, čo to je to v hĺbke duše klienta, aký pochovaný zacyklený systém, ktorý ho ovláda a telo núti somatizovať. 

Jednoduchý príklad - klient pri regrese vidí seba ako faraóna a tak sa jeho súčasná nelichotivá situácia plná ponižovania a bolestí uzavrie slovami "v minulom živote ste boli faraón a zneužívali ste tisíce otrokov na ťažkú prácu na pyramídach, pri ktorej umierali ako muchy, tak si to teraz odtrápite". Namiesto toho by sa obraz mal chápať symbolicky, ako potlačená (nevedomá) časť pacientovej psyché charakteristická spupnosťou a velikášstvom, doslova hraním sa na Boha (faraóni v Egypte boli považovaní za stelesnenie Boha na Zemi). Tento komplex nevedomie kompenzuje a koriguje vedením pacienta do situácií, v ktorých je jeho velikášstvo PONIŽOVANÉ. Klient trpí psychicky a po čase začne somatizovať, čiže trpí aj fyzicky.

Terapeut aj klient sa nepochopením skutočnej podstaty obrazov takto pripravujú o masívny zdroj informácií nevyhnutných na pochopenie a integráciu. Dôležitým zdrojom nevedomých obsahov sú aj sny a takisto aj tu platí, že chápanie snov a ich prínos pre terapiu ju v tých lepších prípadoch bagatelizovaný, v tých horších úplne ignorovaný.  

Somatizácia je individuálny a zložitý proces, ktorý sa v terapii zatiaľ neodôvodnene prehliada. Pochopenie súvislostí medzi psyché a fýzis by malo byť základným stavebným kameňom terapie a nástrojom na to, aby pacient pochopil príčiny a vyliečil sa alebo aspoň stabilizoval. Zaujalo vás to? Potom je pre vás možno vhodná terapia Kranio alebo Premium. Viac info tu https://www.masaznaterapia.sk/cennik/

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové