Kraniosakrálna terapia si ma našla pred rokmi v čase, keď som potreboval pomoc s akýmsi neurčitým tlakom v mojom vnútri, ktorý som nevedel ani definovať, ani pochopiť, ani sa k nemu racionálne dostať. Sám som to vtedy definoval ako čiernu guľu, zmes strachu, tlaku a ďalších ingrediencií, oberalo ma to o energiu, znemožňovalo normálne fungovanie.

Kraniosakrálnu terapiu som absolvoval v tom čase dvakrát a diali sa veci. Tak po prvé ma prekvapilo, že sa v podstate pri kraniosakrálnej terapii "nič" výnimočné nerobí. Terapeutka (moja známa) pustila pokojnú hudbu, ja som ležal, ona si sadla za mňa, chytila temeno mojej hlavy do rúk a  ... diali sa veci. Po chvíli sa v mojej mysli začali spúšťať obrazy, dávno zabudnuté výjavy z detstva alebo situácie, o ktorých som si roky myslel, že som s nimi vyrovnaný, ale evidentne som nebol. Nebudem tu popisovať celý priebeh, aj tak je prísne individuálny. Dôležité však je, že som vtedy veľa vecí pochopil, veľa emócií vyšlo von, hlavne veľa bolesti a smútku a aj dnes, keď to píšem, mám stále zimomriavky. Moje prvé stretnutie s týmto fenoménom dopadlo nad očakávanie dobre a umožnilo mi to zbaviť sa toho obludného balvanu v mojom vnútri a sprístupnilo mi to cestu k energii.

Dnes je tá guľa v mojom vnútri antracitová, naleštená, blyští sa a ja z nej čerpám energiu.

Kraniosakrálna terapia mi otvorila dvere, ale ďalej som už musel šlapať sám. Žiadna terapia vás nezbaví zodpovednosti za vývoj cesty, ale umožní vám zbaviť sa vecí, s ktorými si neviete rady sami a dovolí vám naplno využívať svoj potenciál.

Nedalo mi to vtedy spávať, pretože nič také som nikdy nezažil. Áno, už vtedy som cítil, že sa so mnou a mojím životom niečo deje, po niekoľkých veľkých vlnách zmien sa aj zo mňa, presvedčeného ateistu a čisto racionálneho človeka, začal stávať niekto, kto pomaly vpúšťa do života intuíciu, zrazu cíti a vníma energie a vôbec zisťuje, že sú veci medzi nebom a zemou, ktoré sa nedajú racionálne vysvetliť, napriek tomu však sú a fungujú.

Jednou z nich je aj terapia založená na jemnom dotyku - osteopatia. Jej rozvoj sa pripisuje najmä doktorovi A. T. Stillovi, ktorý ako prvý definoval základné princípy a rozvíjal metodiku a postupy. Mne sa kedysi dostala do rúk kniha od doktora J. Upledgera - Craniosacral therapy, takže som mal možnosť to, čo som zažil na stole počas terapie, aj teoreticky pochopiť.

Čo je kraniosakrálna terapia? Kraniosakrálna terapia vychádza z osteopatie. Na webe sa dočítate množstvo informácií nielen o jej pôvode a postulátoch, ale aj o praktickom výkone a benefitoch. Ja by som sa na to rád pozrel cez svoje vlastné skúsenosti, ktoré však plne korešpondujú so zisteniami vyššie uvedených pánov.

Upledger si pri jednej operácii ako asistujúci lekár všimol, že kraniosakrálny priestor (cranium - lebka, sacrum - krížová kosť), čiže priestor vymedzený lebkou a krížovou kosťou a spojený chrbticou rytmicky pulzuje a to v takte cca 8-12 pulzov za minútu. Pulz má dve fázy - flexiu a extenziu a navzájom sa striedajú. Predstavte si váš vlastný dych - strieda sa nádych a výdych. Niečo podobné sa deje v kraniosakrálnom priestore, ale tento "pulz" je pomalší a podstatne menej znateľný a už som sa stretol aj s názvom "dych života". Kraniosakrálne pulzovanie je autonómne a nemá žiadne známe korelácie s dýchaním alebo tlkotom srdca.

Upledger to videl pri operácii zvnútra a keďže ho tento jav fascinoval, začal sa mu venovať koncepčne.

Postup je jednoduchý - priložením rúk na lebku zo spodu alebo zboku (použitie rúk variuje od terapeuta k terapeutovi), alebo na bedrové kosti, či dokonca chodidlá terapeut nahmatá kraniosakrálny rytmus a ... odtiaľto to už je čisto individuálne.

Sám Upledger hovorí, že to má svoju vlastnú cestu a nikdy dopredu nevie, čo a ako sa s telom a pacientom bude diať. 

Jeden z mojich klientov zaspal, iný videl výjavy z minulých životov, ďalší plakal a potom sa smial. Bežne sa stáva, že sa človeku 45 minútový pobyt na lôžku zdal byť "ako keby to bolo iba 5 minút, ale výborne som si oddýchol". Časté sú výjavy z detstva, odkiaľ si väčšinou nesieme najväčšie množstvo tráum a pacienti sa počas terapie vyrovnávajú so zážitkami, ktoré ich poznačili emočne a teraz nastal čas, uvoľniť energiu.

Čo presne sa pri kranioskrálnej terapii deje, nie je úplne jasné, resp. vedecky pochopené. Odborníci sa viac či menej zhodujú, že dochádza k hlbokej relaxácii, uvoľneniu uviaznutých emócií. Čoraz častejšie sa stretávam s pojmom "bunková pamäť", "vplyv psychických dejov na fyzické telo prostredníctvom prenosu" alebo nedávno som v jednej novšej knihe od Upledgera zachytil výraz "emočná cysta", čiže niečo ako ložisko ohraničených alokovaných uviaznutých emócií.

Terapeut je v kraniosakrálnej terapii skôr mediátorom a do istej miery iniciátorom procesov, ktoré majú za úlohu zbaviť telo napätia, či už psychického alebo fyzického a to najmä v prípadoch, kde zlyhávajú akékoľvek kognitívne a racionálne procesy, od psychoterapie až po klasickú medicínu. Jeho úlohou je pomôcť pacientovi uvoľniť sa, nachvíľu odtieniť racionálne procesy v mozgu, aby sa k slovu dostalo to, čo nazývame súhrnným pojmom podvedomie alebo to, čo sa snažil Jung podchytiť v pojmoch ako kolektívne alebo individuálne nevedomie. Mimochodom, bol to práve Jung, kto mi umožnil lepšie pochopiť princípy kraniosakrálnej terapie a hlavne obrazy, ktoré sa pacientom vynárajú v mysli. Povedal by som, že sú to veľakrát archetypálne predstavy tak, ako ich opisoval vo svojich knihách.

Kraniosakrálna terapia je veľmi zaujímavý nástroj, keď sa skombinuje s odblokovaním fyzického tela. Mám za to, že kĺbne blokády, ktoré nie sú spôsobené posturálnymi a pohybovými stereotypmi a nesprávnou manipuláciou s bremenami môžu byť spôsobené práve napätím prameniacim z psychických dejov.

Poznáte to aj vy sami - opakuje sa vám dokola nejaký fyzický problém, ktorý už neviete ako by ste ovplyvnili, pretože ste upravili všetko, čo sa dalo. A čo tak začať ovplyvňovať svoje vnútro, tú obrovskú halu plnú zážitkov, nespracovaných emócií, udalostí, na ktoré ste už dávno zabudli, ale oni ťahajú za nitky vášho ja a vracajú vás naspäť do toho istého príbehu ako marionetu?

Tak je možno čas na terapiu, kde vaše vlastné telo a jeho vnútorná inteligencia rozhodne, čo sa bude diať.

Najlepšie je nemať od tejto terapie žiadne očakávania, pretože terapeut tu nie je v úlohe dodávateľa konkrétnej služby, ale v úlohe facilitátora a sprievodcu. Čo sa bude diať, záleží na tom, čomu sofistikovane hovoríme vyššia moc/univerzum/Boh/vyberte-si-sami.

Nie je to žiadna paveda, ani šarlatánstvo. Osteopatia a jej dcéra kraniosakrálna terapia sú na západ od našich hraníc bežne použivané metódy na zlepšenie zdravia alebo života, ktoré si konečne aj u nás nachádzajú svoje právoplatné miesto v pantéone pomoci ľuďom.

Roky som sa venoval fyzickejším metódam pomoci ľuďom a aj keď som sa už dávno chcel venovať naplno napríklad kraniosakrálnej terapii, nešlo to. Dnes už chápem, že to malo svoj dôvod a z času na čas mi Univerzum predsa len poslalo do cesty človeka, ktorý mal okrem naprávania chrbtice dostať pomoc aj v podobe jemnohmotnej terapie. Ja som si tých klientov nijako nevyberal, ani nerobil žiadnu propagáciu. Proste to tak nejak vyplynulo zo situácie a dnes už viem a verím, že každý sa dostane do tých správnych rúk vtedy, keď je pripravený nielen klient, ale aj terapeut.

Ak vás zaujíma terapia, v ktorej nie sú úplne presne stanovené pravidlá a postupy sú skôr návodmi ako dogmami, možno je kraniosakrálna terapia práve pre vás.

Ak si myslíte, že som ten pravý pre vás, bude mi cťou vás sprevádzať...:)

Môj záver: kraniosakrálna terapia môže byť účinná alebo nápomocná v mnohých prípadoch fyzických aj psychických problémov a so svojim širokospektrálnym použitím a bez vedľajších účikov si nájde miesto tam, kde ostatné metodiky zlyhávajú.

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové