Koleno sa svojou stavbou radí k najzložitejším kĺbom tela. Rozsahom pohybu zasa ku kĺbom s najkomplexnejšou trajektóriu. Aj napriek mohutnej stavbe a stabilizácii sú bolesti kolien takisto na vzostupe a akcentujú sa s pribúdajúcim vekom.

Príčiny

Vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré majú na bolesti vplyv, je možné príčiny rozdeliť do dvoch hlavných kategórií.

1. bolesti z nadmernej záťaže

Rizikovou skupinou sú samozrejme športovci. Svoje o bolestiach vedia najmä futbalisti, ktorí okrem neustálych dynamických zmien pohybu v rotáciách zaťažujú kolená aj rotačnými švihovými pohybmi pri kopaní do lopty. Lyžiarske kolená sú takisto všeobecne známe ako najčastejšie postihnuté kĺby, kvôli mediolaterálnemu pohybu, na ktorý tento kĺb ale vôbec nie je stavaný. Bežci sú samostatná kategória, ktorú zasa sprevádzajú únavové bolesti.

Medzi najčastejšie problémy patria natiahnuté/natrhnuté/roztrhnuté krížne väzy a poškodené menisky v rozsahu od drobných odrenín až po odtrhnutie menisku.

2. bolesti z nedostatočnej záťaže

Rizikovou skupinou sú ľudia, ktorí nevykonávajú dostatočné množstvo pohybov vyžadujúcich prirodzenú flexiu kolena. V tejto dobe sem môžeme zaradiť podstatnú časť populácie a to tú, ktorá sa nevenuje žiadnej pohybovej aktivite. Aparáty kolena potrebujú, aby sa s nimi na dennej báze pracovalo v evolučne danom rozsahu pohybu. V súčasnosti úplne absentuje drep, čupnutie si, sedenie na nohách, atď., čiže všetko pohyby, ktoré prirodzeným a fyziologickým spôsobom namáhajú koleno.

Nedostatok pohybu spôsobuje "uťahovanie" väzív, ich horšie prekrvovanie a menšiu únosnosť. Krížne a postranné väzy potom horšie reagujú na občasné drepy a menisky na beh.

Anatómia

Credit to https://profadrianwilson.co.uk/knee-treatments/knee-anatomy/

Z kostí je to stehenná kosť (femur), píšťala (tíbia), ihlica (fibula) a jabĺčko (patella). Stabilita femuru oproti tíbii je zabezpečovaná krížnymi väzmi - ACL (anterior crucial ligament) predný krížny väz a PCL (posterior crucial ligament) zadný krížny väz. Laterálnu stabilizáciu zabezpečujú MCL (medial collateral ligament) a LCL (lateral collateral ligament) postranné krížne väzy, vnútorný a vonkajší.

Synoviálna tekutina v kolennom kĺbe pôsobí ako mazanie a jej kvalita, viskozita a objem sú dôležitými faktormi správneho pohybu.

Jabĺčko je ku kvadricepsu viazané silným šľachovoúponovým aparátom.

Absorbcia napätí je realizovaná prostredníctvom mesiačikovitých meniskov, vnútorného a vonkajšieho. Tie pôsobia ako mäkké nárazníky, sú silne prekrvené a inervované. Artikulárne chrupavky spolupracujú s meniskami pri tlmení nárazov. Skupinu šokových absorberov dopĺňajú vačkové burzy.

Pohyb v kolene je komplexný, takže okrem flexie dochádza aj k čiastočnému predozadnému pohybu, pohybu jabĺčka a jemnému pohybu do strán a do rotácie.

Na správny chod kolena má vplyv veľké množstvo svalov, od kvadricepsu, cez sedacie svaly až po lýtkový sval.

Symptómy

Symptomatika je širokospektrálna a odvíja sa od druhu a rozsahu poškodenia.

Poškodené menisky sa hlásia bolesťami na okraji kolena, buď z vnútornej alebo vonkajšej strany. Testujú sa jednoduchými pohybmi, napríklad takto:

Poškodené krížne väzy produkujú bolesti lokalizované skôr z prednej alebo zadnej strany kolena dovnútra. Testov je niekoľko, tu sú najpoužívanejšie:

Poškodené postranné väzy produkujú bolesti lokalizované na okraji kolena z vnútornej alebo vonkajšej strany. Testujú sa napríklad takto:

Bakerova cysta sa hlási tlakovou bolesťou v zadnej časti v ohybe kolena. Zhoršuje sa pri flexii kolena a zvýšení tlaku na cystu.

Zápalové bolesti kolena a opuchy asi netreba špeciálne popisovať. Sú dôsledkom zvýšenej tvorby mazu alebo reumatoidnej artritídy.

Terapia

Adekvátna terapia sa odvíja od konkrétneho poškodenia. Stav menej poškodených meniskov sa dá zlepšiť odblokovaním kolena, meniskový priestor sa zväčší a zníži sa trenie. Meniskus sa postupne upokojí a nie je potrebný chirurgický zásah.

Mierne poškodené krížne väzy sa zacelia, len potrebujú čas a nenáročnú rehabilitáciu v zmysle jednoduchých pohybov, napríklad chôdzu alebo bicyklovanie. Väčšie alebo totálne ruptúry sa prípad od prípadu musia ošetriť operačne. Ovšem sú známe prípady pacientov, ktorí bez operácie žijú aj s pretrhnutým krížnym väzom. Stabilizáciu kolena v takomto prípade úspešne prevzali postranné väzy.

Bakerova cysta sa absorbuje postupne za predpokladu, že nedochádza k ďalšej tvorbe výpotku. V opačnom prípade je nutná punkcia alebo až chirurgia.

Za najväčší problém rehabilitácie považujem to, že sa pri začínajúcich bolestiach kolena ordinuje kľudový režim. Koleno je svojou stavbou a funkciou predurčené na pohyb a pokiaľ ho nemá, stagnuje, väzivá sa sťahujú, stláčajú meniskový priestor a zhoršujú pohyblivosť. Slučka sa uťahuje a z jednoduchého poranenia menisku je za pár mesiacov tlmenia obstrekmi a nariadeným kľudovým režimom, prehĺbený stav s ruptúrami krížnych väzov, zodratými meniskami a kalcifikátmi.

Najlepším a zdravým fyziologickým pohybom pre koleno je drep. Hlboký drep, tzv. ass to grass. Samozrejme pohyb poškodeného kolena je obmedzený, ale aj pri spazmovanom kolene sa dá postupne jednoduchým strečingom s pomocou uteráka v ľahu na chrbáte koleno rozhýbať a posunúť ho v rehabilitácii ďalej.

Môj záver: problematika bolestí kolena je nie je v súčasnosti úplne dobre pochopená a namiesto opatrnej rehabilitácie pri minimálnych poškodeniach sa ordinuje pokojový pohybový režim a tlmiace lieky, čo umožňuje prehlbovanie problému a rozvoj adaptačných patologických mechanizmov s následnou operačnou liečbou.

Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...