Platnička, alebo odborne intervertebrálny disk, je väzivovitý útvar, ležiaci medzi dvomi stavcami. Výnimku tvorí prvý krčný stavec, kde je lebka položená priamo na stavci C1 a takisto spojenie C1-C2 je realizované bez platničky. Celkom sa v chrbtici nachádza 23 platničiek, z toho 6 v krčnej chrbtici, 12 v hrudnej a 5 v driekovej.

Cievne zásobenie platničiek je obmedzené na detstvo, u dospelých jedincov je situácia o niečo zložitejšia. Nutríciu platničky zabezpečujú potom prevažne prechodové časti, tzv. endplates, čiže miesta kde sa platnička spája so stavcami. Cievne zásobenie je minimalizované na okrajové časti platničky práve v oblasti prechodu do stavcov.

Výmena živín a odpadových látok prebieha potom skôr na báze zmien tlaku, podobne ako u stláčanej a uvoľňovanej špongie. Aj z tohto dôvodu je zrejme najlepšou formou regenerácie jemný pohyb, pri ktorom nedochádza k prudkým nárazom prenášajúcim sa do chrbtice. Takže chôdza áno, beh radšej nie. Samozrejme, hovoríme o prípade, keď už platničky v poriadku nie sú. U zdravých jedincov je pohyb v podstate neobmedzený.

Platnička sa skladá z vonkajšieho obalu (anulus fibrosus) a gélového jadra (nucleus pulposus).

Platnička má dve hlavné funkcie:

1. Separačnú - oddeľuje dva stavce od seba a podmieňuje správnu statiku chrbtice

2. Absorbčnú - tlmí nárazy vznikajúce pri pohybe a pôsobí ako šokový absorbér

Obe funkcie sú komplementárne, čiže sa navzájom dopĺňajú. Pri poruche stability platničky, či už z dôvodu dlhodobého preťažovania, nesprávneho zaťažovania alebo degenerácie vekom dochádza k zmenšovaniu medzistavcového priestoru a zvýšenému tlaku na spinálne nervy. Výsledkom je bolesť a lokálny spazmus svalstva, ktoré neskôr propagujú do vážnejších diagnóz.

Inervácia platničky je minimálna a posledné výskumy potvrdzujú, že je obmedzená na skôr na povrchové vrstvy alebo prechodové časti tam, kde sa platnička pripája na stavce. Platničky teda nebolia, nie sú inervované, vedia však poriadne potrápiť. 

Zdrojom bolestí chrbtice nie sú platničky, ale predovšetkým pritlačené spinálne nervy. Práve tie bývajú kontaktované vyklenutými platničkami, či už z dôvodu protrúzie alebo extrúzie, či jednoduchého bulgingu. Takisto môžu byť spinálne nervy kontaktované priamo stavcami pri spondylolistézach alebo iných patológiách chrbtice.

K menej výrazným, ale často prítomným bolestiam sa zaraďujú aj bolesti vznikajúce ako dôsledok maladaptívnych zmien chrbtice pri osteoproduktívnych procesoch a to nielen vo foraminálnom priestore, ale aj vo fazetových kĺboch alebo napríklad pri zmenách ligamentu flava a ďalších štruktúr chrbtice.

Regenerácia platničiek je beh na dlhú trať a trvá niekedy roky, kým dôjde k akej takej rehabilitácii. Pri poškodení obalu hyalurónového jadra dôjde k expanzii najprv vo vnútri platničky a neskôr, pri pokračujúcej patológii, k výtoku mimo kolagénový obal. 

Aj keď je okolie platničky plné synoviálnej tekutiny a hyalurónu, ten musí prekonať silné kolagénové steny platničky a aj preto je proces obnovy platničkového jadra veľmi pomalý. Takisto regenerácia kolagénového prstenca vyžaduje čas o čom vie svoje každý, kto sa musel vysporiadať napríklad s regeneráciou väzov v kolene alebo členku.

A aj napriek úspešnej rehabilitácii je potrebné počítať s trvalými následkami. Platnička potom už nikdy nebude mať pôvodný nepoškodený dizajn, ale obvykle je viac či menej defrmovaná a zužuje spinálny priestor. Preto je potrebné aj do budúcna zabezpečiť správne pohybové stereotypy a vyhnúť sa patologickému preťažovaniu.

Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...