Platnička, alebo odborne intervertebrálny disk, je vazivovitý útvar, ležiaci medzi dvomi stavcami. Výnimku tvorí prvý krčný stavec, kde je lebka položená priamo na ňom. Celkom sa v chrbtici nachádza 23 platničiek, z toho 6 v krčnej chrbtici, 12 v hrudnej a 5 v driekovej.
Cievne zásobenie platničiek je obmedzené na detstvo, u dospelých jedincov už platničky nie sú zásobené krvou. Výmena živín a odpadových látok prebieha potom skôr na báze zmien tlaku, podobne ako u stláčanej a uvoľňovanej špongie. Aj z tohto dôvodu je zrejme najlepšou formou regenerácie jemný pohyb, pri ktorom nedochádza k prudkým nárazom prenášajúcim sa do chrbtice. Takže chôdza áno, beh radšej nie. Samozrejme, hovoríme o prípade, keď už platničky v poriadku nie sú. U zdravých jedincov je pohyb v podstate neobmedzený.
Platnička sa skladá z vonkajšieho obalu (anulus fibrosus) a gélového jadra (nucleus pulposus).
Teraz to najdôležitejšie.
Platnička má dve hlavné funkcie:
1. Separačnú - oddeľuje dva stavce od seba
2. Absorpčnú - tlmí nárazy vznikajúce pri pohybe
Obe funkcie sú komplementárne, čiže sa navzájom dopĺňajú. Pri poruche stability platničky, či už z dôvodu dlhodobého preťažovania, nesprávneho zaťažovania alebo degenerácie vekom dochádza k zmenšovaniu medzistavcového priestoru a zvýšenému tlaku na spinálne nervy. Výsledkom je bolesť.
Platničky nebolia, nie sú inervované, vedia však poriadne potrápiť. Ale aj poškodená platničky sa dá regenerovať, treba len vedieť, ako na to.
Viac sa dočítate v článku Vyskočená platnička a iné nezmysly.
O autorovi
Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.
Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz najmä na cielené cvičenie a úpravu pohybových stereotypov.
Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara
Dnes to dáme odľahčene. Po všetkých tých serióznych článkoch mám potrebu sa trochu odviazať a pozrieť sa na problematiku problémov pohybového aparátu z menej vážnej strany. Ak sa beriete príliš vážne a tento článok sa vás dotkne ... no, povedzme, že to vezmem tak, že "trafená hus zagága" alebo "není šprochu, aby na něm nebylo pravdy trochu". Prax...
Môže. V praxi som sa stretol s prípadmi dlhodobých blokád krčnej a hrudnej chrbtice, ktoré postupne vyústili v panické ataky alebo panickú poruchu. Takisto som sa stretol s prípadmi, keď bola nesprávne diagnostikovaná tetánia a pritom kauzálnu zodpovednosť opäť niesla chrbtica.
Tlaky a bolesti na hrudi, pichanie pri srdci, či búšenie srdca sú dôverne známe symptómy, ktoré sa z nedostatku znalostí nervovej topológie veľakrát nesprávne pripisujú srdcu a jeho okoliu. Po absolvovaní množstva vyšetrení, od sonografie, cez EKG, až po rozbor krvi, sa obvykle konštatuje, že nálezy sú negatívne a "asi to bude od chrbtice".
