Už pomaly v každom popise z RTG alebo MRI vyšetrenia driekovej alebo krčnej chrbtice sa stretneme s konštatovaním, že vyšetrovaný má napriamenú lordózu. Tento fakt sa zvykne úplne ignorovať, zrejme preto, že sa nechápe ako samostatná diagnóza a pritom je to veľmi cenná informácia. Pomáha osvetliť bolesti príslušnej časti chrbtice v širšej perspektíve a najmä z dlhodobého hľadiska.

Na úvod trochu anatómie. Ľudskú chrbticu evolúcia nadizajnovala do esovitého tvaru, ktorý je pre distribúciu napätí vznikajúcich zo vzpriameného pohybu vhodnejší ako povedzme priamka alebo C tvar ako u zvierat behajúcich po štyroch. Esovitý tvar chrbtice spôsobuje, že je hlavný dynamický dopad pohybu akceptovaný ako u strunového tlmiča.

Chrbtica má dve lordózy a dve kyfózy. Krčná a drieková lordóza sú ohyby s vrcholom krivky smerom dopredu, hrudná a krížová kyfóza sú zasa ohnuté dozadu. Anatomicky sú postavené "na striedačku" a tvoria už spomínaný esovitý tvar. Každá časť má svoje špecifiká a plní rozdielne funkcie.

Krčná lordóza je najsubtílnejšia časť chrbtice. Stavce sú najmenšie, neuroforamína najužšie. Platničky majú najmenšiu svetlú výšku. Krčná lordóza prenáša najmenšie ohybové momenty. Napriek tomu je najviac ohrozená, práve z dôvodou subtílnej stavby. Stačí aj 1-2 mm protrúzia platničky, aby došlo k útlaku spinálnych nervov alebo ku kontaktu s durálnym vakom a nasledovnej myelopatii.

Naproti tomu drieková lordóza je najrobustnejšia stavbou a je to práve kvôli obrovským ohybovým momentom, ktoré zaťažujú platničky rádovo niekoľkými stovkami kg. Na rozdiel od krčnej lordózy, ktorá je zaťažená 5 kg hlavou, na driekovú lordózu tlačí cca 50 kg telesnej hmotnosti, čo je rádovo vyššie zaťaženie. V kombinácii so svalmi a pohybmi mimo neutrálnej polohy chrbtice, dokáže ľudské telo vyvinúť zaťaženie po prerátaní na plochu platničky aj niekoľko ton.

Za normálnych okolností je vrchol ohybu v krčnej chrbtici v segmente C4-C5 a v driekovej L3-L4. Nie je potom vôbec divné, že maximum problémov sa sústreďuje práve do segmentov pod nimi, čiže najviac nález vykazujú segmenty C5-C6 a L4-L5, kam pri ohyboch smerujú najväčšie ohybové momenty. Vyplýva to zo statiky chrbtice, z pohyblivosti jednotlivých segmentov, distribúcie napätí, atď.

Čo znamená napriamená lordóza a aký je vplyv tohto faktu na statiku chrbtice?

Odpoveď môžeme rozdeliť na dve časti:

Prvá časť sa týka priamo platničiek. 

Napriamená lordóza zvyšuje tlak na ventrálnej (vnútornej strane). Zvýšený tlak deformuje platničku spredu, vytláča platničkové jadro dozadu. Na MRI snímkoch je  pekne vidieť, ako je jadro posunuté dorzálne (smerom von z chrbta). Tento stav dlhodobého jednosmerného preťažovania vedie ku protrúziám a neskôr až k extrúziám. Predstavte si, že budete z jednej strany roky stláčať gumennú loptičku. Neustále bude vyklenutá na druhú stranu až jedného dňa praskne.

Druhá časť odpovede sa týka statiky a motoriky chrbtice ako celku. 

Napriamená drieková lordóza má vplyv na postavenie panvy, tá sa dostáva do predného zdvihu. Ovplyvnený je chod bedrových kĺbov, kolien, členkov. O dôsledkoch sa dočítate v iných mojich článkoch. Napriamené lordóza ovplyvňuje chod chrbtice a končatín nad ňou. Ruka v ruke s napriamenou lordózou ide prehĺbená kyfóza, zrejme v zmysle "ak je jeden úsek menej flexibilný, priľahlý úsek bude flexibilnejší ako je normál". Prehĺbená hrudná kyfóza (Scheuermanova choroba) je zdrojom urputných blokád hrudnej chrbtice.

Napriamená krčná lordóza sa podieľa na predsunutom držaní tela. Z dlhodobého hľadiska dochádza k poškodeniam práve C5-C6, odkiaľ sú napájané aj veľké svalové skupiny upnuté na lebku. Lebka oproti atlasu rotuje dopredu a dole, úponové systémy v zadnej spodnej časti lebky sú preťažované, telo reaguje rozvojom spazmov. Rozvíjajú sa blokády krčnej chrbtice, bolesti hlavy, migrény, závraty. Krčná lordóza sa dostáva až do kyfotického (!) postavenia.

V súčasnosti je napriamená lordóza prítomná vo väčšine nálezov a to ešte u generácie, ktorá mala dostatok pohybu v detstve. Generácii teraz dospievajúcich jedincov sa s napriamenou lordózou, prípadne až kyfotizáciou vycementuje a zastabilizuje chrbtica s nedoziernymi dôsledkami. Na obrázku vidno najmenej vhodnú polohu pre lordózy. Predpokladám, že v tejto polohe vaše deti trávia väčšinu dňa doma.

Môj záver: Napriamená lordóza nie je samostatná diagnóza, je potrebné ju chápať v kontexte statiky a motoriky chrbtice a riešiť pohybový systém ako celok. Prvoradá úloha je úprava pohybového režimu a zmena trajektórie. Vzhľadom na komplexnosť problému je proces dlhodobý a nie vždy plne rehabilitovateľný.

Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...