Prečo sa spazmy neustále obnovujú

18.09.2022

Pochopenie spazmu ako defenzívneho prvku kĺbových systémov, je jedným z prvých krokov na ceste k zvládnutiu bolestí chrbtice a pohybového aparátu. Ochrannú úlohu spazmu a praktické prípady som popísal v predchádzajúcich článkoch a odporúčam ich preštudovanie pre lepšie pochopenie nasledovných informácií.

Ako som už viackrát informoval, spazmus plní ochrannú funkciu a jeho primárnou úlohou je zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu kĺbového systému a jeho okolia. Medzi typické príklady spazmu patria:

  • spazmus extenzorov v krčnej a hrudnej chrbtici pri poškodení platničky C5-C6
  • spazmus extenzorov v krčnej a hrudnej chrbtici pri neustálom ohybe krčnej a hrudnej chrbtice
  • spazmus m. quadratus lumborum a extenzorov pri poškodení platničky L4-L5
  • spazmus m. psoas pri poškodení platničky L5-S1
  • spazmus svalov rotátorovej manžety pri poškodení mäkkých tkanív ramena alebo pri blokovanej krčnej chrbtici
  • spazmus m. gastrocnemicus pri preťažení lýtkového svalu napr. pri behu
  • spazmus svalov pri zlomenine kĺbu, napr. lakťa

Spazmy nájdeme všade tam, kde je potrebné dočasne alebo dlhodobo zastabilizovať kĺbový mechanizmus či už z dôvodu preťaženia, alebo štrukturálneho poškodenia. Telo si doslova vyrobí prostredníctvom spazmu svalový korzet, ktorého úlohou je zablokovať pohyb v dotknutom kĺbe, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu. Paralelným medicínskym riešením je deaktivácia pohybu v kĺbe prostredníctvom fixnej ortézy alebo sadrovej dlahy. Telo je vo svojej komplexnosti vybavené niekoľkými evolučnými obrannými reflexami a spazmus je jeden z nich. Ďalším je napríklad bolesť alebo osteoprodukcia. Viac info v tomto článku:

Spazmy sú odpoveďou nezávislého nervového systému na hrozbu. Toto je kľúčová informácia, ktorú treba pochopiť. Teraz sa pokúsim veľmi zjednodušene vysvetliť princíp a neskôr v článku popíšem teoretické súvislosti.

Predstavte si, že v sebe máte dve bytosti.

Jedna je tá, ktorá práve číta tento článok, rozmýšľa, asociuje, prevádza grafické vnemy do kontextuálneho pochopenia. Tou bytosťou ste vy, teda tá bytosť, ktorú vnímate ako seba, svoje ja. Táto bytosť rozhoduje napríklad o pohybe - či vykročí tam alebo inam, či vstane a pôjde do kuchyne, alebo ostane ležať na gauči. Táto bytosť rozhoduje o tom, či bude držať denne 10 hodín hlavu sklonenú nad mobilom, alebo či bude sedieť v ohnutej driekovej chrbtici. Je to bytosť naučená prekonávať medze, psychické aj fyzické. Je racionálna, rozumová a rozmýšľa na základe aktuálnych informácií ako aj na na základe minulých skúseností.

Druhou bytosťou je tá vývojovo staršia. Je to tá časť vášho tela, o ktorej ani neviete, že ju máte. Riadia ju paleokortikálne mozgové centrá a používajú na to nezávislý nervový systém (ďalej len NNS). Primárnou úlohou tejto bytosti je chod organizmu - trávenie, vylučovanie, reprodukcia, chod organizmu ako takého. BEZ VÁŠHO VEDOMÉHO ZÁSAHU riadi chod organizmu ako celku, komunikáciu jednotlivých častí, rozťahuje vám zreničky pri nedostatku svetla a sťahuje pri ich prebytku, ovláda krvný tlak, obeh vody, skrátka koordinuje milión aktivít, bez ktorých by život vášho tela nebol možný. Táto bytosť je iracionálna, nerozmýšľa, koná reflexne na základe vstupných senzorických údajov.

Táto bytosť má na starosti aj ochranu tela, a pôsobí teda aj ako dozorca. Napríklad v prípade akútneho ohrozenia útokom iného človeka spustí amygdala poplach a naštartuje sa ochranná reakcia na osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Rozšíria sa zreničky, cievy v brušnej dutine sa stiahnu a v končatinách roztiahnu, rozbúcha sa srdce, prekrví mozog a telo je okamžite pripravené na boj alebo útek.

Podobný mechanizmus použije NNS pri dlhodobom preťažovaní napríklad krčnej chrbtice. Ak je neustále namáhaná predklonom nad mobilom, NNS sa snaží tento pohyb blokovať, aby nedochádzalo k neustálemu stláčaniu platničiek a ich vytláčaniu k mieche a spinálnym nervom. Predchádza tak poškodeniu životne dôležitých častí tela. A na túto úlohu použije spazmus príslušných svalov.

Aby NNS zabránil krčnej chrbtici v ohybe dopredu, stiahne svaly na protiľahlej strane. Čiže v tomto prípade hlboko uložené krčné svaly m. splenius capitis a semispinalis capitis a vzpriamovače chrbtice m. longisimus a iliocostalis. To vedie k spazmom pri mediálnej hrane lopatky, v súčasnosti asi najrozšírenejším prejavom spazmu kvôli tomu, čo s krčnou a hrudnou chrbticou robia mobily.

Tu nachádzame aj odpoveď na otázku, prečo sa spazmy neustále obnovujú.

Je to jednoducho preto, lebo ochranný protokol sa spustí vtedy, ak je detekované ohrozenie. Ak je dôvod na ochranu nejakej časti kĺbového systému, tak ho NNS bude chrániť. Najmarkantnejšie je to vidieť pri poškodených platničkách alebo dlhodobo stresovaných fazetových kĺboch krčnej chrbtice. Aj keď to terapeut uvoľní, často dochádza k recidíve. Je to buď preto, lebo existujúce štrukturálne poškodenia vyžadujú ochranu pred pohybom, alebo dlhodobý svalový korzet má tendenciu obnovovať svoje normalizované postavenie.

Typickým príkladom je recidíva spazmov pri mediálnej hrane lopatky. Väčšinou je tento problém budovaný dlhodobo, mesiace až roky. Aj keď po odblokovaní chrbtice a mäkkých technikách dôjde k ústupu ťažkostí, problém v priebehu cca 2 týždňov recidivuje. Je to buď preto, lebo pacient po terapii obnovuje pôvodný záťažový pohybový stereotyp a okamžite sa vracia do ohybu krčnej chrbtice nad mobil, alebo je to kvôli dlhodobej prítomnosti faktorov vedúcich k exhibícii spazmu. V niektorých prípadoch je spazmus už súčasťou adaptačnej stratégie organizmu, keď sa nenormálny stav postupne stáva normalizovaným.

Ochranná aktivita je riadená nezávislým nervovým systémom a terapeut na recidívu nemá žiadny dosah. Môže iba pacienta poučiť o súvislostiach a spolu s ním dúfať, že prijaté zmeny budú postačujúce na postupné vyliečenie. Aj tu do procesu však vstupuje niekoľko ďalších faktorov, a preto by trpezlivosť mala byť samozrejmosťou.

Spazmov sa pacient nezbaví len cvičením alebo masážou či chiropraxiou. Je potrebný systémový prístup a hlavne pochopenie, že spazmus je ochranný prvok a NNS ho použije vždy tam, kde vyhodnotí jeho potrebu. Pri štrukturálnych poškodeniach chrbtice je práca so spazmami beh na veľmi dlhú trať, pretože regenerácia je dlhodobá.

Výnimkou v spazmoch sú napríklad neurovaskulárne konflikty, kde je kontrakcia svalu spôsobená kontaktom cievy s príslušným nervom, ale toto je špecifická oblasť a nie je predmetom článku.

Skúsim to vysvetliť úplne jednoducho - prestaňte sa ohýbať nad mobilom a nebudete mať spazmy pri lopatke.

Poskytnuté informácie sú hrubým zjednodušením a mali by byť chápané ako snaha o popularizáciu témy v záujme vyhnúť sa zložitému teoretizovaniu. Autor si však uvedomuje, že problematika je komplexná, a preto je ďalší text určený pre záujemcov o hlbšie pochopenie súvislostí, aj keď aj tu sa nevyhnem zjednodušovaniu kvôli obmedzenému rozsahu blogu.

Teoretické súvislosti

Teória spazmu sa musí vyrovnať s extrémnou komplexnosťou dejov prebiehajúcich v organizme a nie je momentálne asi možné presne definovať všetky parametre aj napriek úrovni znalostí, ktoré o ľudskom tele máme.

Motorická aktivita je riadená viacerými systémami, spomeňme aspoň motorický kortex, bazálne gangliá, cerebellum, senzitívny systém. Ich koordináciou vzniká a je riadený vedomý pohyb. To jest pohyb, ktorý vykonávame vôľou. Zdvihnutie ruky je riadené nielen motorickým kortexom, ale svoju úlohu zohrávajú aj zrakové a sluchové vnemy, k tomu sa napríklad pripája cerebellum, ako strážca rovnováhy pri zmene polohy telesných ťažísk.

Pri mapovaní mozgu pri takejto jednoduchej úlohy, akou je zdvih ruky sa "rozžiaria" aj mozgové centrá, ktoré na prvý pohľad priamo s motorikou nemajú nič spoločné. Je to ako malý ohňostroj elektrickej aktivity, ktorá dokladuje, že nič také ako jednoduchá mozgová aktivita, neexistuje.

V prípade autonómnych dejov je to ešte zložitejšie. Spazmatická aktivita priamo nepredpokladá použitie motorického kortexu, keďže bazálna požiadavka nie je vedomá. Ale napríklad pri spastických diagnózach sa potvrdila aj účasť motorického kortexu. Pozor, nezamieňať spazmus so spasticitou. Lepšie pochopenie spasticity by mohlo poskytnúť odpoveď na to, ako je vlastne riadený spazmus, a ktoré mozgové centrá do neho zapojené.

Nesmieme zabúdať na talamus ako prepájaciu komunikačný hub medzi jednotlivými časťami mozgu a najmä hypotalamus ako koordinačný útvar pre parasympatikus a sympatikus. Asi tu by sme našli časť odpovede na to, odkiaľ je riadený spazmus, a aj keď je úloha hypotalamu nezanedbateľná, asi nebude unikátna. Rád by som k tejto časti problematiky dostal korektnú oponentúru a privítam akúkoľvek slušnú a konštruktívnu diskusiu.

Z rozdelenia autonómneho nervového systému na sympatický, parasympatický a enterický sa javí, že hlavnú úlohu v spazme hrá práve sympatická časť, t.j. tá, ktorá má za úlohu zvýšenie aktivity. Túto teóriu podporuje aj klinický obraz spazmu so zvýšeným napätím ako hlavným sprievodným javom. Spazmovaný sval sa prejavuje rovnako ako sval vo vedomej kontrakcii, takže na vykonanie požiadavky je potrebná príslušná neuromotorická aktivita ako pri vedomom pohybe.

Pri dlhodobých kontrakciách svalu dochádza k zhoršeniu cirkulačných podmienok telesných tekutín, najmä krvi a lymfy. To sa v spazmovanom teréne prejavuje ako opuch a zhoršenie životných podmienok pre pletivá. Dotknuté časti v reakcii na nevyhovujúce podmienky pristúpia k lokálnej produkcii biochemicky aktívnych látok - prostaglandínov, nekrohormónov, .... Nociceptívne signály sú neskôr zrejme tlmené lokálne nekrohormónmi aj centrálne endorfínom, ktorý blokuje opiátové receptory v mieche.

Cyklus, v ktorom sa telo ocitlo, je náročné prelomiť, práve kvôli komplexnosti dejov prebiehajúcich nielen v teréne spazmu, ale aj v komunikácii s riadicimi časťami mozgu. Dôležité je identifikovať etiológiu spazmu a prijať kroky na ceste k zmene počiatočných podmienok. Akonáhle pominie dôvod spazmu, dochádza k postupnej úľave a zlepšovaniu podmienok. Podávanie medikamentov spazmus neodstráni, v zásade skôr zhoršuje situáciu a pripravuje pacienta na prehlbovanie patológie. Tlmenie bolestivých signálov umožňuje pacientovi pokračovať v záťažovom režime a dookola vyvolávať spazmy.

O autorovi

Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.

Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz na pochopenie súvislostí a aktívnu účasť klienta na potrebných zmenách.

Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara


Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...

Mohlo by vás zaujímať

Objednajte si terapiu

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si ako prví, čo je nové

Pochopenie súvislostí medzi psyché a fýzis hrá v problematike bolestí chrbtice a pohybového aparátu neoddiskutovateľnú úlohu. Jedno bez druhého neexistuje, sú navzájom prepletené ako liany okolo stromu a nedá sa jednoznačne určiť hranica. Obe zložky ľudskej bytosti sú v komplementárnom postavení, navzájom sa dopĺňajú, ovplyvňujú, opierajú o seba...

Pochopenie spazmu ako defenzívneho prvku kĺbových systémov, je jedným z prvých krokov na ceste k zvládnutiu bolestí chrbtice a pohybového aparátu. Ochrannú úlohu spazmu a praktické prípady som popísal v predchádzajúcich článkoch a odporúčam ich preštudovanie pre lepšie pochopenie nasledovných informácií.

Ďalšou z oblastí, ktorú náš zdravotný systém absolútne zanedbáva, je komunikácia s pacientom. Väčšinou sa obmedzuje iba na otázky k symptomatike a je to celkom pochopiteľné. Medicínsky pracovník jednoducho nemá čas na to, aby s pacientom prešiel detailne anamnézu a etiológiu problému, čím sa pripravuje o informácie dôležité pre pochopenie...

Typickým príkladom, pri ktorom sa ignorujú dermatovertebrálne vzťahy, sú bolesti pod pravým a ľavým rebrovým oblúkom. Pacient referuje symptomatiku v epigastriu, prípadne v mezogastriu, a táto sa okamžite pripisuje problémom vo viscerálnom teréne. USG brucha a ďalšie vyšetrenia neodhalia žiadnu patológiu, vnútorné orgány sú v norme, biochémia a...

Poškodenia platničky C5-C6 patria medzi najčastejšie lézie diskov v krčnej chrbtici a v nasledujúcich článkoch sme si vysvetlili, prečo je tomu tak. Odporúčam ich preštudovanie pred pokračovaním v čítaní tohto článku:

Ďalší z posturálnych nezmyslov je tzv. podsadenie panvy (na obrázku posterior pelvic tilt) a bohužiaľ s ním stretnete pravidelne, a to dokonca aj v SM systéme, ktorý je dnes už patologicky vnucovaný každému bez ohľadu na to, či mu prospieva alebo nie.

Čím hlbšie rozumiem problematike bolestí chrbtice a pohybového aparátu, tým viac mám pokory. Prešiel som dlhú cestu k pochopeniu, že nie všetko sa dá v tele opraviť a niekedy je najlepším riešením zmieriť sa s nevyhnutným - operáciou alebo doživotným diskomfortom. Aj tu však platí, že vždy sa dá niečo urobiť pre zlepšenie stavu tela a ak to...