Ako si vybrať stoličku

21.11.2021

Výber stoličky je téma, ktorá sa v súvislosti s bolesťami chrbtice objavuje pomerne často. Od stoličky sa očakáva, že vďaka nej prestanú bolesti, ak sa už objavili alebo dokonca, že bude mať preventívny účinok. Ako každá téma dotýkajúca sa bolestí pohybového aparátu, aj táto je prešpikovaná polopravdami, informáciami vytrhnutými z kontextu alebo upravenými tak, aby slúžili komerčnej agende.

Faktom je, že sedenie je záťažová postúra. Teda to dlhodobé sedenie, prevažne sprevádzajúce väčšinu zamestnaní, kde sú zamestnanci donútení vykonávať prácu v sede. Sedenie má už štandardne negatívnu konotáciu, ako keby samé o sebe bolo 100%-ným zdrojom bolestí. Všeobecne je akceptovaný fakt, že sedenie je aktivita, ktorá skôr či neskôr vedie k problémom s chrbticou a jediný spôsob, ako tomu ako tak zabrániť je kúpa kvalitnej (rozumej drahej) stoličky. Nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Sedenie je pohybová aktivita, ako každá iná. Ak sa robí správne, neubližuje. Ak sa robí záťažovo, prináša skôr negatíva. Žiadna stolička tento fakt nezmení, pretože aj na hokerlíku sa dá sedieť správne a naopak, na 1500€ stoličke sa dá sedieť tak, že si postupne poškodíte chrbticu. Dôležité je pochopiť niekoľko skutočností, aby sme lepšie rozumeli tomu, akú si vybrať stoličku.

Chrbtica je dizajnovaná predovšetkým na pohyb. Je to kĺbový systém, ktorý prosperuje lepšie vtedy, keď sa hýbe. Prosperuje aj bez pohybu, ale iba krátkodobo a stačí len pár dní, aby začali byť cítiť negatívne dôsledky nepohybu. Naopak, pokiaľ sa s ňou hýbe v rozumnom a adekvátnom rozsahu, funguje takmer dokonale.

Bohužiaľ, doba nás tlačí do pohybových stereotypov a absencie pohybu. Takisto sme vystavení vynúteným pracovným polohám. Svoje o tom vedia nielen IT zamestnanci, ale aj zubári, kozmetičky, či úradníci. Všetci sú to ľudia, pre ktorých je sedenie hlavný denný pohybový stereotyp. Áno, pohybový. Aj keď sa zdá, že keď sedíme, nehýbeme sa.

Problémom je, že na sedenie nie je chrbtica veľmi dobre adaptovaná. Zjednodušene povedané, nikdy počas evolúcie sa v polohe sediac chrbtica nepohybovala. Nemá teda prirodzené adaptačné mechanizmy, ako pri plazení alebo pri chôdzi. V sede je navyše takmer úplne obmedzený pohyb a to, čo sa pri chôdzi po dvoch alebo štyroch deje automaticky, čiže pohyb v niekoľkých rovinách, sa v sede nedeje takmer vôbec.

Navyše je pri sedení chrbtica tlačená do ohybu, do C postavenia. Je to kvôli distribúcii napätí vyplývajúcich zo zmeny polohy panvy pri zdvihnutých nohách. Svoje tu samozrejme zohráva aj kĺbová pohyblivosť bedrových kĺbov, elasticita dorzálnych systémov dolných končatín, stavba chrbtice ako takej, koordinácia CNS, atď..

Chrbtici nevadí akákoľvek rozumná poloha dosiahnuteľná vrámci normálneho rozsahu pohybu. Patologickou sa stáva s veľkým počtom opakovaní alebo zotrvávaním v jednej polohe. Tak sa napríklad sedenie v neutrálne postavenej chrbtici stáva po určitom čase takisto patologickým. Aj keď je to najmenej záťažová postúra, ak sa nemení dlhšiu dobu, stáva sa patologickou. To je odpoveď na otázku, či by sa malo sedieť s vystretým chrbátom.

Nuž malo, lebo je to najmenej záťažová postúra, ale .... nie dlho. Moderné stoličky s pohyblivými kĺbmi sa snažia túto skutočnosť akceptovať a nútia vás pri sedení do pohybu. Čo je v zásade správne, ale aj pri sedení na stoličke s pohyblivým kĺbom si budete ubližovať, ak budete sedieť v ohnutej driekovej chrbtici. Dokonca o trochu viac ako pri sedení na pevnej stoličke, pretože pohyblivé sedenie zvyšuje napätia svalového systému kvôli zvýšenej dynamike.

Sedenie v neutrálnej chrbtici je základom, z ktorého sa vychádza. Ale to nestačí. Jednoduchým pravidlom je striedanie polôh pri sedení. Ak už musíte sedieť, meňte polohy. Takto zabezpečíte chrbtici pohyb a hlavne eliminujete časť negatív, ktoré so sebou prináša pohybový stereotyp pri sedení. Čo určite nie je dobré, je sedenie v C ohnutej chrbtici. Extrémnym ohybovým momentom je vystavená najmä drieková lordóza a trpí aj krčná lordóza.

Na prvý pohľad sa zdá, že paradoxne práve túto polohu pri sedení automaticky vyhľadávame. Je to preto, lebo je to postúra vyžadujúce menšie zapojenie svalov, ako pri vzpriamenom sedení. Daňou za to je však dlhodobý ohyb prinášajúci štrukturálne zmeny vedúce k poškodeniu najprv funkcie a neskôr samotnej štruktúry. Otázke akú si vybrať stoličku by teda mala predchádzať otázka ako vlastne sedieť. Pri výbere stoličky je potrebné zohľadniť niekoľko hľadísk a na počudovanie na prvom mieste nie sú financie. Resp. viac peňazí mi nemusí nutne zabezpečiť lepšie sedenie.

Ako si teda vybrať stoličku?

  • Trochu na odľahčenie, aj keď nebudem ďaleko od pravdy - vyberte si takú stoličku, na ktorej sa vám nesedí dobre, pohodlne. Stolička, do ktorej padnete ako do pohodlnej klubovky asi nebude najvhodnejšia, pretože vás bude stimulovať k leňošeniu a teda vyhýbaniu sa neutrálnej chrbtici. Bude vás podporovať v záťažovom sedení a sedení bez pohybu. Kožené kreslo za pár tisíc € síce vyzerá veľmi dobre, ale zo zdravotného hľadiska to bude zrejme cesta k problémom.
  • Každý človek prirodzene k niečomu inklinuje. Niekomu vyhovuje pevné sedenie, inému zasa nevadí pohyblivé. Ľudia, ktorí majú štrukturálne zmeny v spodnej časti driekovej chrbtice, intuitívne vyhľadávajú pevné sedenie, pretože si v ňom dokážu kontrolovať polohu driekových stavcov tak, aby nedochádzalo k flexii a stláčaniu platničiek spredu a dráždeniu spinálnych nervov. Nepoškodené chrbtice všeobecne dobre tolerujú pohyblivé sedenia, tu je potom otázka, či mi stačí fitlopta, jednoduchý podsedák alebo investujem niekoľko sto € do stoličky s pohyblivým kĺbom. Je ich na trhu niekoľko.
  • Celkom rozumnou alternatívou sa javia kľakacie pracovné miesta, ale aj tu je dôležité, či to dotyčnému vyhovuje. Nie každý dobre reaguje na dlhodobé kľačanie. Rozumnou alternatívou je potom pravidelná zámena stoličky za kľakátko.
  • Investíciu do sedenia treba pochopiť aj v kontexte dlhodobej investície do výrobného prostriedku. Stolička je pre sediaceho pracovný nástroj, podobne ako auto pre cestujúceho. Čím viac kilometrov ročne najazdím, tým logicky potrebujem kvalitnejšie a spoľahlivé auto a podobné platí pre stoličku. Ak viem, že na ňu budem prilepený po zvyšok života, oplatí sa investovať viac, ale aj tu platí, že je dôležitá najmä moja preferencia.
  • Sedieť sa dá úspešne na obyčajnej drevenej stoličke za pár eur a správnym držaním tela a pravidelnými zmenami polôh eliminovať negatívne efekty. Mám ešte v živej pamäti dokument o japonskom majstrovi kaligrafie, ktorý celý život sedel výhradne na pätách a až zhruba v 80ke sa presunul na stoličku, pretože už mu kolená neumožňovali plnú flexiu.
  • Stoličky s bedrovými opierkami poskytujú prirodzenú oporu tam, kde je prirodzená tendencia sedieť v ohnutej chrbtici a takto bránia v preťažovaní najmä driekovej chrbtice. Nie každému to vyhovuje a aj takéto sedenie by malo byť po čase prerušované zmenou polohy.
  • Špeciálne tvarované opierky poskytujúce oporu pre celú chrbticu alebo pre jej väčšiu časť sú vhodné pre koncepčné sedenie. Neumožňujú flexiu chrbtice a poskytujú dostatok opory pre občasnú inaktiváciu kostrového svalstva. Ak sú doplnené pohyblivým kĺbom umožňujúcim pohyb iba v predo zadnom smere, umožňujú prerušenie pohybového stereotypu s minimom námahy.

Pri výbere stoličky pre seba postupujte obozretne. Neexistuje najlepšia stolička, existuje iba stolička, ktorá je pre vás vhodná. A aká to je, na to si musíte odpovedať vy. Najlepšie je navštíviť show room a vyskúšať ich pár. Nepozerajte sa na ceny a nečítajte dopredu informácie. Neprogramujte sa. Sadnite si a ak si poviete:"Hmm, toto je niečo iné ako mám, nesedí sa mi na tom príliš pohodlne, ale čosi mi hovorí, že práve toto potrebujem", tak máte zhruba to, čo potrebujete.

Momentálne testujem špeciálnu stoličku od jednej spoločnosti a od prvej chvíle sme si sadli. Aj keď prvý pocit bol presne taký, ako opisujem:"Hmm, na tomto sa mi nesedí úplne pohodlne, pretože táto stolička mi neumožňuje ohnúť chrbticu a drží mi neutrálnu chrbticu aj keď sa na nej hojdám". Zvykol som si veľmi rýchlo a uvedomil si, že tvorcovia tejto stoličky pri jej vývoji veľmi dobre rozumeli biomechanike chrbtice.

O autorovi

Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.

Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz na pochopenie súvislostí a aktívnu účasť klienta na potrebných zmenách.

Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara


Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...

Mohlo by vás zaujímať

Objednajte si terapiu

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si ako prví, čo je nové

Dlhodobé daždivé, chladné a vlhké počasie zhruba od októbra do marca so sebou prináša jeden zaujímavý zdravotný fenomén. Vo zvýšenej miere sa začnú vyskytovať akútne prípady prudkých bolestí driekovej a krčnej chrbtice, ľudovo povedané "seknutí". Ak ste to ešte nezažili, ide o miestami až o takú bolesť chrbtice, ktorá vás núti dokola brať...

Výber stoličky je téma, ktorá sa v súvislosti s bolesťami chrbtice objavuje pomerne často. Od stoličky sa očakáva, že vďaka nej prestanú bolesti, ak sa už objavili alebo dokonca, že bude mať preventívny účinok. Ako každá téma dotýkajúca sa bolestí pohybového aparátu, aj táto je prešpikovaná polopravdami, informáciami vytrhnutými z kontextu...

K tejto otázke sa hneď po matracoch a vankúšoch objavuje asi najviac nezmyslov. Ako sme si už povedali v článkoch

Výber vankúša, rovnako ako výber matraca, je individuálna záležitosť. Povedali sme si o tom v článku

Pri písaní tohto článku ma nesponzoroval žiadny výrobca matracov, preto sa vám možno budú informácie v ňom obsiahnuté zdať neuveriteľné a odlišné od všeobecne šírenej propagandy.

Tento článok som napísal už v roku 2014 a teraz som sa rozhodol ho revidovať a doplniť o aktualizované informácie. V žiadnom prípade by nemal byť prijatý ako pokyn k odmietaniu farmakologickej liečby, práve naopak. Mojím cieľom je prispieť k pochopeniu úlohy liekov pri terapii bolestí pohybového aparátu, pretože sa ich úloha buď neprimerane...

Privítal som ďalšieho klienta a na otázku, čo odo mňa potrebuje, odpovedal niečo v tom zmysle, že nedávno ma navštívil jeho známy s akútnou blokádou driekovej chrbtice. "No a vy ste ho ponaprávali a on už na druhý deň hral futbal a mňa bolia kríže už 5 rokov, tak ponaprávajte aj mňa, aby ma to nebolelo". Takéto očakávanie...

Možno aj tento obrázok spôsobil, že sa všeobecne považuje hlboký predklon za najnebezpečnejší pre driekovú chrbticu, špeciálne pre segment L5-S1. Aj keď mu nemožno uprieť istú informačnú hodnotu, takáto zjednodušená fyzikálna interpretácia vedie k mylným záverom. Pre lepšie pochopenie zaťaženia spodnej časti driekovej chrbtice potrebujeme pochopiť...