Možno
aj tento obrázok spôsobil, že sa všeobecne považuje
hlboký predklon za najnebezpečnejší pre driekovú chrbticu,
špeciálne pre segment L5-S1. Aj keď mu nemožno uprieť istú
informačnú hodnotu, takáto zjednodušená fyzikálna interpretácia
vedie k mylným záverom. Pre lepšie pochopenie zaťaženia spodnej
časti driekovej chrbtice potrebujeme pochopiť niekoľko aspektov a
spojiť ich do logického uzavretého celku.
Áno,
drieková chrbtica a hlavne segmenty L4-L5 a L5-S1 sú v chrbtici
vystavené najväčšiemu zaťaženiu. Vyplýva to zo samotnej stavby
tela, kde je chrbtica ústredným pohybovým mechanizmom. V priestore
L5-S1 sa skokovo mení pohyblivosť a chrbtica sa z flexibilnej
sústavy kĺbových spojení mení na nepohyblivú krížovú kosť.
Ale to neznamená, že segmenty L4-L5-S1 musia nutne podliehať
poškodeniu. Všetko závisí od držania tela a toho, ako sa
výsledné pohybové vektory premietajú do regiónu.
Chrbtica
počas evolučného vývoja prešla komplikovanými fázami
organických zmien, od chordy pohybujúcej sa v praoceáne až po
vycementovaný kostný skelet homo sapiens akceptujúci predovšetkým
vzpriamený pohyb. Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že
chrbtica je dobre etablovaná na pohyb po horizontále a vertikále.
Pre
horizontálu svedčí fakt, že sme sa ako živočíšny druh celé
eóny plazili, resp. pohybovali po štyroch. Aj preto je chrbtica
závesný systém, kde sú kĺbové ložiská umiestnené hore pri
pohybe horizontálne. V týchto polohách je minimálny tlak do
chrbtice a maximálne strihové sily, na ktoré je závesný systém
dobre adaptovaný. Pôvodne krivka chrbtice pripomínala tetivu luku,
matematicky by to bola zrejme veľmi plochá parabola a ako vieme,
parabolické konštrukcie šmykové sily premietajú do centrálneho
tlaku. Ak na takú konštrukciu zatlačíte kolmo, nevytvárajú
enormné ohybové momenty, ale produkujú skôr tlak, ktorý sa
prejavuje ako rozťahovanie konštrukcie do strán. Podobnosť mostu
z predpätého betónu s týmto systémom vôbec nie je náhodná.
Pre
vertikálu zasa hovorí fakt, že sme sa a naďalej sa pohybujeme vo
vertikále. Chrbtica sa tomuto vývoju musela prispôsobiť nielen
funkčne, ale aj anatomicky. Ak by ostala v stoji v podobe tetivy,
bola by enormne namáhaná tlakom a ohybovými momentami. Na túto
situáciu nás evolúciu adaptovala zmenou krivky a preto dnes máme
namiesto C tvaru S tvar. Aj keď aj tu sa stále dajú nájsť stopy
prehistórie v prenatálnom veku, kedy je detská chrbtica stočená
v materskom brušku do tvaru C a tvar S získava pohybovou
kompenzáciou po narodení. Pri vzpriamenom pohybe chrbtica akceptuje
prevažne tlakové sily a esovité zakrivenie pôsobí ako tlmič pre
dodatočné sily vznikajúce kvôli hybnosti.
Môžeme
povedať, že chrbtica je dobre adaptovaná buď na strih alebo na
tlak. Horšie je to v prípadoch, kde dochádza ku kombinácii tlaku
a strihu, prípadne aj ohybových momentov a to sú polohy niekde
medzi. Paradoxne najzáťažovejšou polohou pre driekovú chrbticu
nie je predklon 90°, aj keď
sa to podľa obrázkov prezentovaných na internete tak javí. Áno,
výsledný ohybový moment zodpovedá niekoľkým stovkám kg, ale tu
je dôležité pochopiť jednu vec. Je totižto zásadné, či je
predklon vykonávaný z bedrových kĺbov a neutrálnej chrbtice
alebo pri nedostatočnej pohyblivosti regiónu z driekovej chrbtice.
Ak
sa 90 kg jedinec zohne, výsledný ohybový moment po prepočítaní
vyrobí cca 700 kg tlak (ak vychádzame z toho, že cca 50 kg váhy
tvorí trup a integrujeme po dĺžke trupu cca 1 m). Ak je to
jedinec obdarený dostatočnou pohyblivosťou v bedrových kĺboch,
voľnými hamstringovými reťazcami a schopnosťou udržať
neutrálnu chrbticu v akejkoľvek polohe, tak je tých 700 kg
akceptovaných segmentom tlakom centrálne. Platničky L4-L5-S1
dokázateľne prenesú zaťaženie cca 1000-1500 kg, takže pri
stabilizovanej chrbtici to nie je problém.