Spondylolistéza, z gréckeho "spondylos"=stavec a "olisthos"=posun, je posun 2 stavcov navzájom oproti sebe. Najčastejšie sa vyskytuje v driekovej chrbtici, postihnuté bývajú hlavne stavce L5 a L4. Výskyt v krčnej chrbtici je menej častý a v hrudnej zanedbateľný. Na obrázku vľavo je zdravá chrbtica, na obrázku vpravo je posun posledného stavca L5 oproti krížovej kosti.

Podľa príčin sa spondylolistézy delia na:

- degeneratívne - spôsobené starnutím, degeneráciou fazetových kĺbov, poškodením platničiek

- dysplastické - spôsobené rastovými abnormalitami na úseku L5-S1

- istmické - spôsobené defektami, najmä predĺžením vo výbežkoch vedúcim k fazetovým kĺbom

- traumatické - spôsobené najmä zlomeninami výbežkov

- patologické - spôsobené infekciami alebo nádormi

- pooperačné - spôsobené komplikáciami po operácich

Podľa smeru posunu hovoríme o:

- ventrolistéze - posune smerom do brušnej dutiny

- retrolistéze - posune smerom ku chrbtu

- laterolistéze - posune smerom k boku

Stupeň spondylolistézy sa klasifikuje podľa percentuálneho posunu (podľa Meyerdinga), čiže spondylolistéza 1. stupňa je posun tiel stavcov do 25% oproti sebe a spondylolistéza 4. stupňa je posun medzi 76-100%. Stupeň 5 je viac ako 100%, vtedy ide o spondyloptózu.

Medzi symptómy patria najmä:

- trvalé bolesti driekovej chrbtice

- stuhnutosť chrbtice a končatín

- svalová slabosť

- obmedzenie rotácie a ohybnosti

- radikulopatia

Spondylolistéza je komplikovaný stav, ktorý okrem posunu stavcov obvykle zahŕňa aj poškodenie platničiek a príslušných nervov. Bolesti sú rôznej intenzity a charakteru, od ostrých bodavých, kedy je pritlačený spinálny nerv až po tupé tlakové objavujúce sa pri útlaku durálneho vaku.

Častou príčinou spondylolistéz je degenerácia platničiek, čiže diskopatia, najmä L5-S1, kedy je platničkové tkanivo v dôsledku hernií, veku alebo namáhania stenčené a dochádza k  prirodzenému poklesu chrbtice a logickému posunu v dorzálnom smere.  Stavce sa doslova skĺznu o niekoľko mm a posunuté časti stavcov tlačia na spinálne nervy. Telo sa bráni spazmami hlbokého svalstva, ktoré zvyšujú kompresiu chrbtice a celý systém sa dostáva do začarovaného kruhu, lepšie povedané špirály.

Terapeutické možnosti sa v súčasnosti väčšinou obmedzujú na podávanie analgetík a antiflogistík, čo v podstate celý proces degenerácie skôr urýchľuje a pripravuje pacienta na chirurgický zásah, ktorý sa po niekoľkých mesiacoch až rokoch stane nevyhnutným.

Z chirurgických možností je najčastejšia spinálna stabilizácia a fúzia, čiže nevratné spojenie dvoch stavcov pomocou kostenného alebo umelého implantátu v pôvodnom platničkovom priestore a fixácia fixačnými systémami rôznej špecifikácie. O výhodách a nevýhodách sa odporúčam porozprávať s neurochirurgom.

Ak sa chcete vyhnúť náročnej operácii a stav organizmu to ešte umožňuje, je potrebné začať reponovaním chrbtice. Uvoľnením a odblokovaním sa uvoľnia spazmy hlbokého svalstva a postupným cvičením sa chrbtica vracia do normalizovaného postavenia, kde je tlak na nervy minimalizovaný a cvičené svaly do budúcna poskytujú svalový korzet, ktorý je zároveň ochranou pred posunmi.

Úspech konzervatívnej liečby je samozrejme závislý na množstve parametrov a dopredu sa častokrát nedá presne odhadnúť, čo/kedy/ako/kde pomôže. Je to cesta pomalého hľadania tej ideálnej zostavy cvikov a jej postupnej revízie, pretože tak, ako sa vyvíja rehabilitácia, tak sa musí vyvíjať aj rehabilitačný systém. Vyhnite sa odborníkom, ktorí s vami dokola budú cvičiť to isté.

Tento článok som sa rozhodol spojiť aj s návrhom cvikov na driekovú chrbticu, tak tu niektoré uvediem. Upozorňujem vás však, nejde o generalizované cviky vhodné na všetky druhy bolestí chrbtice a ich cvičeniu by VŽDY mala predchádzať diagnostika AKTUÁLNEHO stavu a nastavený cvičebný plán musí odrážať MOMENTÁLNE možnosti tela a najmä dotknutých častí.

V praxi sa mi osvedčili nasledovné cviky:

Bird-dog

Tento cvik sa spája s menom Stuart McGill, je to popredný odborník najmä na driekové chrbtice a píše úžasné knihy, v ktorých vyvracia množstvo nezmyslov o cvičení, zapájaní svalov, regenerácii chrbtice a pod. Odporúčam jeho knihu "Low Back Disorders: Evidence-based Prevention and Rehabilitation", čítal som ju v origináli, informácie v nej sú založené na dôkazoch a nie, ako je v súčastnosti bohužiaľ "dobrým" zvykom, na osobných pocitoch a domnienkach rôznych "odborníkov".

Informácie o tom, ako cvik správne cvičiť, poskytnem osobne, pretože je to nielen individuálne, ale napríklad v prípade spondylolistéz je dôležité trénovať húževnatosť svalových vlákien, nie výdrž, takže ak si niekto myslí, že čím dlhšie vydrží v tejto pozícii, tým lepšie, tak je na veľkom a možno postupne aj tragickom omyle.

Bird-dog má niekoľko variácií podľa obtiažnosti. Ak mám napríklad klienta, ktorý má v podstate paralyzované alebo bolestivé hlboké svalstvo, dávam ho najprv pár dní cvičiť na bruchu - je to jednoduchšie a po pár dňoch sa obvykle cvičiaci môže presunúť do polohy na štyri.

Laterálny plank

Výborný cvik na driekovú chrbticu a jeho hlavnou výhodou je to, že nezaťažuje ani spredu ani zozadu, chytá najmä laterálne vlákna, aj keď do istej miery pracujú aj ostatné - ako predné a zadné stabilizátory. Aj tento cvik odporúča Stuart McGill a ja môžem opäť len potvrdiť. Aj tu platí, že menej je viac a nie je cieľom vydržať v planku, čo najdlhšie - z hľadiska stability chrbtice to nehrá podstatnú rolu.

Jeho jednoduchšia forma z dôvodu kratšej páky a menších ohybových momentov vyzerá takto:

Izometrická hyperextenzia

Tento cvik som "vymyslel" ja pre potreby svojej spondylolistetickej a herniami postihnutej driekovej chrbtice a takisto má dokázateľné účinky (neuveríte, ale po rokoch som zistil, že ho odporúča aj Stuart:)). Na rozdiel od predchádzajúcich cvikov je skôr dynamický, takže je vhodnejší v neskorších fázach rehabilitácie, keď už je lepšia flexia a menej bolestí. Indikujem ho aj v prípade protrúzií a extrúzií, pretože zapájanie dorzálneho svalstva minimalizuje bolesti a buduje silný svalový korzet a takisto aktivuje ligament posterior - aktiváciou jeho úponov je vyvíjaný tlak na mediolaterálne časti platničiek, čiže tie časti, ktoré sú obvykle zodpovedné za útlak nervových koreňov. Na rozdiel od McKenzieho cviku, ktorý zapája triceps, čiže sval na ruke, hyperextenzia zapája hlboké svalstvo okolo chrbtice. (Pri všetkej úcte, ktorú chovám k p. McKenziemu, tento jeho cvik je možno dobrý ako strečing m. psoas a m. illius a navyše prekračuje normálne anatomické medze driekovej chrbtice). Cvik odporúčam cvičiť na zemi, s chodidlami fixovanými napr. pod gaučom a rukami na prsiach, viac energie sa takto sústredí do driekovej chrbtice, nie do rozvoja m. erector spinae. Keďže sa cvičí na zemi, pohyb je možný iba z vodorovnej roviny smerom hore, po aktuálnu anatomickú a bolestivú bariéru.

Ďalšie cviky už len v skratke spomeniem - izometrická skracovačka (modified curl-up) na posilnenie brušných svalov, priamy plank v rôznych variáciách, dynamický plank. Ako ste si iste všimli, nepovedal som nič o priťahovaní kolien k hrudi, spinálnych rotáciách a ďalších obvykle ordinovaných cvikoch. Má to jednoduchý dôvod - tieto cviky chápem iba ako doplnkové a napríklad priťahovanie kolena k hrudi vám hernie diskov a spondylolistézy skôr zhorší, pretože vyvíja tlak na predné platničkové steny, vytláča platničky dozadu smerom k nervom a spôsobuje komplikácie. Ich použitie je skôr v prevencii ako v rehabilitácii poškodených platničiek, či pri spondylolistézach.

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové