Aj vám už lezú na nervy názvy článkov, ktoré majú bombastický tón typu "Šokujúce! Zistili sme, čo mala na raňajky Adela. Tomu neuveríte!" alebo obsahujú číslovku, ako napríklad "7 tipov ako článkami s číslovkami v názve otráviť čitateľa"? Tak som si dovolil dnešný článok uviesť poďakovaním klimatizácii, pretože práve kvôli nej majú maséri aj v lete o robotu postarané, mňa nevynímajúc.
Tak, zdieľanie na facebúku máme zabezpečené a teraz môžem plynulo prejsť k nezaujímavej, suchopárnej teórii, takže ďalej už čítať nemusíte. A áno, kto v predchádzajúcej vete zachytil ďalší literárny chyták, ktorého účelom je prostredníctvom zákazu donútiť čítajúceho urobiť pravý opak, dostane jednotku a veľké lízatko.
Ak ste sa dočítali až sem, tak vám gratulujem, pravdepodobne patríte k desatine čitateľov, ktorých zaujímajú aj dôležité informácie, nie iba recepty na famózne buchty od starej mamy a opisy toho, či mala na raňajky Adela grilovaného pudla alebo dve zrnká hrachu.
Poďme k veci.
Klimatizácia je dôležitý vynález a spolu s atómovou bombou ho radím medzi TOP 3 nástroje hromadného ničenia. Budete sa smiať, ale ja to myslím úplne vážne. Nič proti klimatizovaným priestorom, za predpokladu, že v nich trávite čas kontinuálne a nebeháte hore dolu každých 5 minút z prostredia kde je 21 stupňov, do prostredia, kde je napríklad 35 stupňov.
Prečo?
Pretože telo veľmi háklivo reaguje na prudké zmeny. Čiže nielen na to, keď ho udriete bejzbalkou, ale aj na prudké zmeny teplôt.
Predstavte si, že sedíte v klimatizovanej miestnosti, vychladenej na 21 stupňov. Usmievate sa pri pohľade na ľudí vonku, ktorým sa lepia tričká na telo, lebo vonku zúri leto a predvádza sa už ktovie koľký deň teplotami cez 30 stupňov. Kým ste v miestnosti, váš interný telesný termostat je nastavený na 21 stupňov okolitej teploty. Potíte sa minimálne, dobre sa vám dýcha, svalový tonus tak akurát.
Ide sa na obed. Samozrejme von, do mesta. Prudká zmena teploty vonkajšieho prostredia o 14 stupňov hore je celkom fajn. Veď je príjemne, však? Za tú chvíľu cestou na obed sa ani nespotíte. Obed si dáte normálny, teplý, takže telo musí vygenerovať ďalšiu energiu, ktorá vyváži vplyv teplého jedla, čiže vaše telo začne chladiť. Potením. Odparujúci sa pot ochladzuje telo tak, aby udržalo telesnú teplotu ľahko cez 36 stupňov. Vrátite sa z obeda, s takto vytuningovanou telesnou termoreguláciou a zrazu prejdete z prostredia, kde je 35 stupňov, do prostredia, kde je 21.
Viete si predstaviť, čo to urobí s termoreguláciou? Je to, ako keby ste do bežiaceho ventilátora hodili mačku. Akurát k tomu nedostanete zvukové efekty, ale paseku to narobí poriadnu.
Telo prudké zmeny teploty, smerom nadol, čiže pri prechode z teplejšieho prostredia do chladnejšieho, reguluje prudkým stiahnutím svalov. Potrebuje vás totižto zahriať. Paradox? Prečítajte si to ešte raz a zistíte, že nie.
Asi ako keď v teple vypijete studený nápoj - na vyrovnanie teplôt musí telo zdvihnúť telesnú teplotu, preto národy, ktoré majú s horúčavami stáročné skúsenosti, pijú celý deň teplý čaj.
Vráťme sa do kancelárie. Takže práve ste prekonali teplotnú zmenu smerom dole. Telo vám stiahlo svaly, aby ju vyrovnalo. Nemusíte si to ani uvedomiť, ani to cítiť, zmena je síce razantná, ale nie smrteľná. Na konci práce to však začne - problémy s otočením hlavy, bolesti medzi lopatkami a tí menej šťastní sa nevedia narovnať, pretože okrem zmeny teplôt ešte behajú s odhalenými krížami.
Najviac trpia odhalené miesta, kde je teplotný atak najakútnejší, čiže krk, ramená a vrchná časť hrudnej chrbtice. Stiahnuté svaly komprimujú chrbticu, stavce stláčajú platničky, tie tlačia na spinálne nervy a výsledok je už dobre známy - bolesti chrbtice (nie chrbta), vystreľujúce od chrbtice, problémy s flexiou, rotáciou a ďalšie symptómy podľa druhu postihnutia.
Blokády chrbtice, spôsobené prudkými zmenami teplôt, sa správajú rovnako ako blokády, ktorých etiológia je odlišná. Čiže blokujú normálny pohyb chrbtice a bolí to ako fras.
Čo s tým?
Z krátkodobého hľadiska je riešením odblokovanie postihnutého úseku, napríklad vrchnej časti hrudnej chrbtice:
Alebo vrchnej časti krčnej chrbtice:
Z dlhodobého hľadiska je riešenie len jedno. Podľa možnosti sa vyhnúť klimatizácii. Viem, viem, nejde to pre to a pre to, oukej, nepísal som tento článok preto, aby som korporátne spoločnosti donútil k zmene štandardov. Ale kvôli tomu, aby ste sa tam, kde je to možné, klimatizácii vyhli.
Napríklad v aute. Auto je z pohľadu teplotných zmien ešte horšie. Najmä obchoďáci mi dajú za pravdu, pretože vystúpiť tristokrát denne z klimatizovaného služobného tátoša a ísť horúcim dňom na stretko, povedzme do klimatizovaných priestorov a potom sa zasa horúcim dňom vrátiť do klimatizovaného auta, to je dosť aj na šampióna v saunovaní.
Všeobecne sa odporúča mať nastavenú klímu v aute tak, aby rozdiel teplôt bol max 5 stupňov medzi interiérom a exteriérom, čo v prípade tohtoročných horúčav znamená mať klímu v aute nastavenú na 32 stupňov a to už postráda logiku však?
Vypnúť a radšej sa potiť!
Malá rada na záver. Ak už ste sa stali obeťou klimatizácie, nenapchávajte sa tabletkami, tie podtlak vo fazetových kĺboch medzi stavcami neodstránia. Nájdite si šikovného terapeuta, ktorý vám tento mechanický problém odstráni a podľa možnosti sa klíme vyhýbajte.
Nech je k vám leto milostivé ...
O autorovi
Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.
Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz najmä na cielené cvičenie a úpravu pohybových stereotypov.
Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara
Rozvoj moderných technológií, najmä smartfónov, prináša svoje negatívne dôsledky tak, ako som to svojho času predpovedal v článku Tabletové deti. Hlavne krčná chrbtica je vystavená neustálemu pohybovému stereotypu a je nútená do predklonu. To prispieva k rozvojom diagnóz, o ktorých sa viac dočítate v článkoch:
Masová hystéria, ktorá sprevádza nástup alternatívnych terapeutických metód, prináša zásadné zmeny aj do vnímania medikamentóznej liečby.
Problém súvisiaci s chrbticou, s ktorým sa tiež v praxi často stretávam, sa odborne volá bolestivé rameno alebo zamrznuté rameno.
Kraniosakrálna terapia si ma našla pred rokmi v čase, keď som potreboval pomoc s akýmsi neurčitým tlakom v mojom vnútri, ktorý som nevedel ani definovať, ani pochopiť, ani sa k nemu racionálne dostať. Sám som to vtedy definoval ako čiernu guľu, zmes strachu, tlaku a ďalších ingrediencií, oberalo ma to o energiu, znemožňovalo normálne fungovanie.
Pohybové stereotypy nútiace krčné chrbtice do dlhodobého predklonu (pozeranie do mobilu, práca na laptope, nad pracovným stolom, ...) si vyberajú daň nielen v podobe blokád brachiálneho plexu a nasledovnej radikulopatie, ale postihujú aj cervikokraniálny prechod, ergo miesto, kde sa krčná chrbtica spája s lebkou.
Dnes to dáme odľahčene. Po všetkých tých serióznych článkoch mám potrebu sa trochu odviazať a pozrieť sa na problematiku problémov pohybového aparátu z menej vážnej strany. Ak sa beriete príliš vážne a tento článok sa vás dotkne ... no, povedzme, že to vezmem tak, že "trafená hus zagága" alebo "není šprochu, aby na něm nebylo pravdy trochu". Prax...
Môže. V praxi som sa stretol s prípadmi dlhodobých blokád krčnej a hrudnej chrbtice, ktoré postupne vyústili v panické ataky alebo panickú poruchu. Takisto som sa stretol s prípadmi, keď bola nesprávne diagnostikovaná tetánia a pritom kauzálnu zodpovednosť opäť niesla chrbtica.
Tlaky a bolesti na hrudi, pichanie pri srdci, či búšenie srdca sú dôverne známe symptómy, ktoré sa z nedostatku znalostí nervovej topológie veľakrát nesprávne pripisujú srdcu a jeho okoliu. Po absolvovaní množstva vyšetrení, od sonografie, cez EKG, až po rozbor krvi, sa obvykle konštatuje, že nálezy sú negatívne a "asi to bude od chrbtice".
