Vykĺbili ste si niekedy rameno? Nie? Tak to vám gratulujem:) Okrem toho, že to bolí ako čert, treba rátať aj s pekne dlhou rekonvalescenciou.
Keď dôjde k takejto náročnej traume, je zaužívaný obvyklý postup:
A. Repozícia ramena
Subluxovaná ramenná hlavica sa reponuje do kĺbnej jamky
B. Analgetická liečba + kľudový režim
Postihnutý dostáva prevažne lieky tlmiace bolesť a má dodržiavať kľudový režim
C. Rehabilitácia
Postihnutý cvičí jednoduché cviky na uvoľnenie a posilnenie
Samozrejme, tento zjednodušený postup sa vzťahuje na nekomplikované prípady, kedy je možné bez operácie vykonať potrebné kroky na obnovenie funkcie kĺbu. Berte ho prosím len ako základnú schému pre ďalšie pochopenie súvislostí.
Všimnite si jednu zaujímavú vec - liečba medikamentami nastupuje až po mechanickom napravení ramenného kĺbu. Zapamätajte si túto skutočnosť, je veľmi dôležitá, úplne logická a správna a ešte sa k nej vrátime.
Teraz poďme k chrbtici. Seklo vás niekedy? Nech zdvihne ruku ten, koho nikdy neseklo, budeme mať jednoduchšie počítanie:)
Chrbtica a ruka majú niečo spoločné a to kĺby. Ruka ich má niekoľko, chrbtica dokonca oveľa viac. Kto to nevedel, ten si doštuduje anatómiu. Áno, chrbtica má kĺby a sú nimi pospájané stavce.
Stavba chrbticových kĺbov je síce odlišná od povedzme ramenných kĺbov, napriek tomu, ide stále o kĺb. Zatiaľ čo ramenný kĺb je guľovitý (hlavica+jamka), medzistavcové spojenie je zabezpečené kĺbami fazetovými (fazeta=plôška). Čiže dva priľahlé stavce sú spojené cez dva fazetové kĺby, cez štyri plôšky. Konštrukcia fazetového kĺbu je pomerne jednoduchá a na jednej strane umožňuje mierny pohyb chrbtice, na strane druhe fazetové kĺby slúžia aj ako fixátory chrbtice. Bránia voľnému pohybu stavcov a tak eliminujú možné traumy.
Aj u fazetových kĺbov dochádza k luxáciám. Najmä v zahraničnej literatúre sa stretnete s pojmom ako "facet joint subluxation", v preklade podvrtnutie fazetového kĺbu. Je to jeden z dôvodov toho, že vás ľudovo povedané sekne.
Takže máme tu podvrtnutý fazetový kĺb, máme roztlačenú platničku, iritovaný nerv a máme seknutého pacienta.
Postihnutý vyhľadá pomoc. Keď dôjde k takejto náročnej traume, je zaužívaný obvyklý postup:
B. Analgetická liečba + kľudový režim
Postihnutý dostáva prevažne lieky tlmiace bolesť a má dodržiavať kľudový režim
C. Rehabilitácia
Postihnutý cvičí jednoduché cviky na uvoľnenie a posilnenie
Všimli ste si niečo? SPRÁVNE, zmizlo nám A, najdôležitejšia časť postupu! Teraz použijem analógiu - je to ako keby ste s vykĺbeným ramenom jedli lieky a cvičili. Čo by sa stalo? Nemusíme odpovedať, však?
Bohužiaľ, toto sa bežne deje. Subluxácie fazetových kĺbov chrbtice sa riešia spôsobom B a C a úplne sa ignoruje fakt, že je tu aj nejaké A. A to kľúčové. Kým nie je kĺb v normálnom postavení, nebudú ani nadväzujúce časti tela fungovať normálne. O bolesti nehovoriac.
Stav postihnutej časti tela sa obvykle zhoršuje. To, ako rýchlo a traumaticky, záleží od dispozícií tela. Nezriedka je proces sprevádzaný zápalmi, ktoré ešte viac komplikujú situáciu a zhoršujú už tak výrazné bolesti. Od vypuknutia problému až po povedzme magnetickú rezonanciu veľakrát uplynú mesiace. Vtedy je už telo v takom stave, že je zrelé skôr na operačný zásah, ako na konzervatívnu liečbu.
A mne je to úprimne ľúto ...
Nezatracujte prosím lieky, určite majú svoje miesto v terapii. Účinné látky obsiahnuté v liečivách tlmia bolesť, pôsobia protizápalovo a podporujú tak telo v jeho regenerácii. Na prvý pohľad sa však obvykle zdá, že lieky pri chrbticiach nepomáhajú, ale nie je to tak. Pomáhajú, len sa musí urobiť to dôležité "A", ktoré nám počas histórie vypadlo z terapeutického postupu.
Pomáha aj rehabilitácia, len si treba uvedomiť, že cvičiť, metaforicky povedané s vykĺbeným ramenom, má skôr devastačné účinky. Aj rehabilitácii by malo predchádzať "A" a ja osobne si myslím, že cvičenie je v dlhodobom horizonte dokonca to dôležitejšie.
Prajem vám, aby ste našli niekoho, kto vám v prípade potreby to "A" zabezpečí:) Ďalšie články nájdete tu
O autorovi
Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.
Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz najmä na cielené cvičenie a úpravu pohybových stereotypov.
Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara
Toto je asi najčastejší mýtus, resp. najmenej chápaná problematika a rozsiahlosť dezinformácií, ktoré ju sprevádzajú, je priamo úmerná neznalosti problematiky toho, kto sa k nej vyjadruje. Pravda je taká, že je to prísne individuálne. To, ako človek reaguje na dotyk a tlak s ním spojený, záleží na mnohých faktoroch. Vymenujem aspoň tie základné:
Týmto článkom by som rád upozornil na alarmujúci stav v oblasti terapie bolestí chrbtice a pohybového aparátu a uviedol na pravú mieru informácie o niektorých cvikoch, ktoré zľudoveli a sú prezentované pomaly už ako univerzálne.
Cervikokraniálny prechod, čiže oblasť, kde sa lebka pripája na krčnú chrbticu, je dôverne známy svojim intímnym vzťahom k symptomatike odohrávajucej sa v krajine kraniálnej. Bolesti hlavy, migrény, závraty, prípadne tinitus majú práve v okolí atlasu oveľa častejšiu príčinu ako sa všeobecne pripúšťa.
Cvičíte, cvičíte a nepomáha? Už ste vyskúšali SM systém, McKenzieho systém, DNS systém, pilates, jógu, moje cviky, cvičíte ráno, na obed a večer a stále nič? Stav sa nezlepšuje, bolesti pretrvávajú alebo sa na chvíľu utlmia, aby sa potom vrátili s plnou silou?
Blokády chrbtice, okrem klasických symptómov akými sú bolesť a obmedzenie pohybu, so sebou prinášajú aj menej pochopenú symptomatiku. Vysoký alebo zvýšený tlak a tep patria síce skôr medzi systémové poruchy organizmu, ale sprevádzajú veľmi často aj problémy s chrbticou, hlavne s krčnou a hrudnou.
