Skolióza nie je hrôza

24.08.2015

"Viete, ja mám aj ... skoliózu". Klientove slová zneli v tichu mojej ordinácie ako padajúce náhrobné kamene a zo zúfalstva v nich by sa dala postaviť stredne veľká mohyla.

Nedokázal som si odpustiť tento krátky literárny úvod, pretože pri vyslovovaní slova skolióza sa stretávam práve s takýmito pocitmi u klientov - prevláda rezignácia, u niekoho je prítomné zúfalstvo a väčšina je presvedčená, že skolióza je ťažká choroba. Lebo tak to počuli a počúvajú celý život.

V literatúre sa stretnete s rôznymi definíciami skoliózy, asi takým najjednotnejším prienikom všetkých je, že skolióza je "chorobné vychýlenie chrbtice", pričom za chorobné sa považuje akýkoľvek odklon v 3D. V odbornej literatúre nájdete niekoľko klasifikácií, podľa miesta, kde sa skolióza prejavuje (napr. krčná, hrudná, drieková, atď.), podľa smeru kriviek (doprava, doľava), podľa rozsahu krivky (0-30 stupňov s malou torziou stavcov až po krivky nad 90 stupňov s torziou nad 30 stupňov), podľa etiológie (štrukturálne/neštrukturálne a tu je toľko podskupín, že vás nimi radšej nebudem zaťažovať, aby som vám náhodou neprivodil hysterickú skoliózu:))

Väčšina autorov sa zhoduje na tom, že príčiny sa dajú odhaliť len v cca 20% prípadov, vo zvyšných 80% prípadov je pôvod nejasný.

Ak nemá niečo jasný pôvod, je to zrejme kvôli tomu, že tých príčin bude viac a na žiadnu sa nedá ukázať prstom a obviniť ju ani de iure ani de facto.

Takže za dôvody skoliózy môžeme smelo považovať genetiku, rastové faktory, pohyb a jeho absenciu, pohybové vzory, ale aj psychickú výbavu, alebo psychické prostredie, v ktorom majiteľ chrbtice vyrastá.

Je zaujímavé, že napríklad dvaja súrodenci vyrastajúci v jednej rodine môžu mať odlišné skúsenosti so skoliózou. Zatiaľ čo ten citlivejší je postihnutý viac, ten tvrdší ani nezaznamená, že nejakú skoliózu má.

Prečo je to tak?

Pretože skolióza je dôsledkom nielen fyzických predpokladov, ale aj psychickej výbavy. Obe sú neoddeliteľné a majú podiel na výsledku. Tlak na dieťa, vysoké očakávania, autoritatívny výchova, to všetko môžu byť faktory, ktoré sa z psychickej roviny dieťaťa prenesú až do jeho kostry a tá sa pod náporom začne kriviť.

U klientov vnímam tri veľké okruhy skolióz.

Skolióza vrodená, resp. skolióza, ktorá je priamym dôsledkom genetických dispozícií.

Skolióza rastová, ktorá vzniká najmä počas búrlivého rastu v puberte.

A skolióza získaná, ktorú si zadovážite napríklad 6 ročným sedením v práci za pásom a monotónnym odkladaním výrobku z pásu pred vami do krabice vpravo dole (popisujem skutočný prípad).

Kým vrodená a rastová skolióza postihuje obvykle aj kostrový systém a deformuje ho navždy, potom získaná skolióza je skôr posturálneho charakteru a postihuje prevažne svalstvo a mäkké tkanivá, málokedy má vplyv na už vyformovanú kostru.

Oukej, čo s tým?

V prvom rade si treba uvedomiť, že skolióza nie je trest. Je to jednoducho telesná výbava, ktorú z rôznych dôvodov máte a musíte s ňou žiť. A tu sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu - len na vás záleží ako s tým žiť budete.

Niekto skoliózu má a ani o tom nevie. Väčšinou sú to ľudia s aktívnym životom, ktorí nachádzajú aj bez návodov harmóniu medzi prácou, osobným voľnom, domácimi povinnosťami, deťmi a ďalšími súčasťami života. Skolióza nemusí bolieť, ani nemusí byť riadiacou pákou vášho života. Mali by ste ju chápať ako príležitosť, ako impulz k práci na sebe.

Pretože jediný spôsob, akým s akoukoľvek skoliózou vybabrať, je pohyb. Skolióza mení mechanické vlastnosti chrbtice, prispieva ku tvorbe blokov, nezriedka je sprevádzaná ďalšími komplikáciami ako Scheuermann, Schmorlove uzly a to sú všetko faktory, ktoré znižujú komfort života a prispievajú k zvyšovaniu bolestí.

Takže pohyb. A aký?

Najlepšie pravidelný. Skolióza nevznikne zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac. Je to chronická záležitosť, trvá obvykle roky, kým sa vybuduje a myslieť si, že sa jej zbavíte tým, že sa raz za mesiac natiahnete na fitlopte, je naivné. Jedine pravidelným pohybom dostanete telo k uvoľneniu. Rastových deformít vás to síce nezbaví, ale umožní vám to plnohodnotne žiť. So skoliózou, ale bez bolestí. (Overené na vlastnej koži).

Na otázku "Plávanie je na skoliózu najlepšie, však?" odpovedám protiotázkou "A baví vás to?". Ak vás to nebaví, neplávajte. Ak robíte niečo z donútenia, vaše telo je zaplavené stresovými hormónmi a tie vás teda určite neuvoľnia. Robte to, čo vás baví - ak je to bicykel, bicyklujte, ak záhradka, kopte sa v nej, ak prechádzka, prechádzajte sa. Z môjho pohľadu (ale neberte to prosím vás ako jediný a neomylný názor) je vhodnou aktivitou pravidelná návšteva fitka s vypracovaným osobným programom. Vo fitku totižto pri cvičení zapájate všetky časti tela rovnako a v rovnováhe. A o to tu ide.

Dosiahnuť rovnováhu.

Nielen na tele, ale aj na mysli a tu je cestou zasa napríklad meditácia, alebo relaxačné aktivity, od lúštenia krížoviek až po písanie podobných článkov :)

Prajem vám, aby ste našli tú svoju cestu, pretože každá cesta, aj tá, ktorá sa vinie povedzme v tvare skoliózy, je individuálna. Ďalšie články nájdete tu.

O autorovi

Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.

Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz najmä na cielené cvičenie a úpravu pohybových stereotypov.

Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara

Mohlo by vás zaujímať

Objednajte si terapiu

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové
 

Poškodené platničky sú najvýznamnejším zdrojom bolestí chrbtice a poskytujú širokú škálu patologických prejavov. Od jednoduchých protrúzií, cez hernie a diskopatie až po uvoľnené sekvestre. Neskôr prerastajú problémy do komplikovanejších porúch statiky chrbtice, spomenieme pseudospondylolistézy a lokálne nestability chrbtice, kedy...

Pochopenie súvislostí medzi psyché a fýzis hrá v problematike bolestí chrbtice a pohybového aparátu neoddiskutovateľnú úlohu. Jedno bez druhého neexistuje, sú navzájom prepletené ako liany okolo stromu a nedá sa jednoznačne určiť hranica. Obe zložky ľudskej bytosti sú v komplementárnom postavení, navzájom sa dopĺňajú, ovplyvňujú, opierajú o seba...

Pochopenie spazmu ako defenzívneho prvku kĺbových systémov, je jedným z prvých krokov na ceste k zvládnutiu bolestí chrbtice a pohybového aparátu. Ochrannú úlohu spazmu a praktické prípady som popísal v predchádzajúcich článkoch a odporúčam ich preštudovanie pre lepšie pochopenie nasledovných informácií.

Ďalšou z oblastí, ktorú náš zdravotný systém absolútne zanedbáva, je komunikácia s pacientom. Väčšinou sa obmedzuje iba na otázky k symptomatike a je to celkom pochopiteľné. Medicínsky pracovník jednoducho nemá čas na to, aby s pacientom prešiel detailne anamnézu a etiológiu problému, čím sa pripravuje o informácie dôležité pre pochopenie...

Typickým príkladom, pri ktorom sa ignorujú dermatovertebrálne vzťahy, sú bolesti pod pravým a ľavým rebrovým oblúkom. Pacient referuje symptomatiku v epigastriu, prípadne v mezogastriu, a táto sa okamžite pripisuje problémom vo viscerálnom teréne. USG brucha a ďalšie vyšetrenia neodhalia žiadnu patológiu, vnútorné orgány sú v norme, biochémia a...