Ďalší z posturálnych nezmyslov je tzv. podsadenie panvy (na obrázku posterior pelvic tilt) a bohužiaľ s ním stretnete pravidelne, a to dokonca aj v SM systéme, ktorý je dnes už patologicky vnucovaný každému bez ohľadu na to, či mu prospieva alebo nie.

Chrbtica je svojou stavbou z boku podobná písmenu S. Toto je jej normálny prirodzený tvar získaný evolúciou, ktorá ju pripravila na lepšiu distribúciu napätí vznikajúcich pri vzpriamenom pohybe. Esovitý tvar v spolupráci s platničkovým systémom zabezpečuje lepší roznos tlaku v stoji, a aj preto je správne držanie tela kľúčové pre dobrú funkciu pohybového aparátu. Chrbtica najlepšie funguje, ak je práve v esovitom postavení, za predpokladu, že neprešla drastickými štrukturálnymi zmenami.

Ak vezmeme približne zdravú chrbticu, tak je jej tvar rovnomerne rozložený okolo zvislej osi prechádzajúcej zhruba temenom a veľkými kĺbmi, Voláme to aj neutrálna poloha chrbtice, čiže poloha, pri ktorej je svalová aktivita potrebná na stabilizáciu polohy minimálna. To neznamená, že nepracujú žiadne svaly, len sú minimalizované nároky. Ak budeme chrbticu ako celok, alebo jej časti, prípadne ďalšie telesné celky tlačiť mimo neutrálu, vznikne potreba dodatočnej stabilizácie v zmysle požiadavky na udržanie rovnováhy.

Pokyn na podsadenie panvy so sebou prináša potrebu udržať rovnováhu za zmenených podmienok, preto pri nej dôjde aj k ohnutiu hrudnej kyfózy a presunu trupu mimo neutrálu. To preťažuje nielen driekovú chrbticu, ale aj hrudnú a krčnú. Pôvodne esovitý tvar chrbtice sa začína meniť na C tvar, ktorý je z dlhodobého hľadiska pre chrbticu nevhodný, neekonomický, záťažový. Ak by nám evolúcia potrebovala urobiť C tvar, tak to urobí, ale evidentne je pre nás vhodnejší S tvar, tak prečo ho potom meniť?

Pri podsadení panvy je najväčšiemu stresu vystavená drieková lordóza, ktorá sa, čuduj sa svete najlepšie cíti vo svojom lordotickom postavení. Podsadenie panvy ju napriamuje, zvyšujú sa napätia na ventrálnych stranách platničiek, tie potom dorzálne potrudujú (vyklenujú sa dozadu), dráždia nervy a výsledkom je bolesť. Ďalším negatívnym faktorom je naťahovanie fazetových kĺbov, na čo ochranné puzdrá reagujú podráždením a vegetatívny systém spazmom. Je to v podstate ako by ste si páčili vlastný ukazovák úplne dozadu.

Ešte horšie je, ak sa do podsadenia panvy tlačia pacienti s léziami platničiek L4-L5 a L5-S1. Pri podsadení panvy a zvýšení tlaku spredu na platničky sú už vyklenuté platničky tlačené ešte bližšie k spinálnym nervom a odmenou je väčšia bolesť. A nasledovné spazmy a blokády, ktoré vedú k recidívam alebo k stavu, ktorý cvičiaci SM systému opisujú ako "cvičím cvičím a viac ma to bolí".

Podsadenie panvy má význam v istých špecifických prípadoch, ako napríklad pri hyperlordózach, ale aj tu treba byť so zmenou polohy panvy opatrný, pretože pri parciálnej úprave držania tela vždy dochádza k ovplyvneniu ostatných častí tela, a tak je veľakrát funkčná postúra nahradená bolestivou. Len preto, lebo terapeut nerozmýšľa a aplikuje v praxi znalosti bez ohľadu na dôsledky.

Ako argument sa pri podsadení panvy používa tvrdenie, že znižuje bolesti chrbtice. Áno, dočasne, ale nikto sa nezamyslel nad tým, že je to kontraproduktívne a vedie k väčším problémom. Pri podsadení panvy sa dočasne otvoria neuroforamína v driekovej chrbtici, čo opuchnutým nervom prinesie krátkdobú úľavu, ale ako som už opísal vyššie, daňou je väčší tlak na platničky spredu a stresovanie fazetových kĺbov a priľahlých mäkkých tkanív.

Ak do podsadzovania panvy navyše ešte rotujete rukami a ťaháte odporové gumy, prenáša sa toto väčšie napätie do záťažovo postavenej driekovej chrbtice a ubližujete jej ešte viac.

Namiesto podsadzovania panvy je potrebné sústrediť pozornosť na držanie tela ako celku, mať správne založené pohybové stereotypy, optimálne zaťažovať chrbticu ako celok pri pohybe a koordinovať pohybovú stratégiu tak, aby uzdravovala.

Nútiť človeka do podsadenia panvy je opäť ďalší príklad vytŕhania vecí z kontextu a nepochopenie kinematiky pohybového aparátu. Stav a tvar driekovej chrbtice je podriadený stavu a chodu ostatných častí tela a je nutné starostlivo zvážiť, či vôbec potrebné s držaním tela niečo robiť. Napríklad pri akútnych traumách platničiek, keď k ich poškodeniu viedlo nesprávne zdvihnuté bremeno a nie dlhodobá pohybová stratégia, vedie zmena držania tela iba k zhoršovaniu stavu.