Spondylolistéza je stav, pri ktorom sa jeden stavec posunie vzhľadom k susedným stavcom. Tento posun môže byť spôsobený niekoľkými faktormi, vrátane vrodených abnormalít stavcov, degeneratívnych zmien stavcových kĺbov, osteoporózy, stresových zlomenín a záťažovej traumy.
Symptómy spondylolistézy môžu zahŕňať bolesť v dolnej časti chrbta, ktorá sa môže šíriť do nohy alebo nôh, obmedzenie pohybu a zmeny držania tela. Závažnosť symptómov závisí od stupňa posunu stavca. Diagnóza spondylolistézy sa zvyčajne vykonáva pomocou röntgenových snímok chrbtice, MRI alebo CT skenovania. Liečba závisí od závažnosti príznakov a stupňa posunu stavca.
Menej závažné prípady spondylolistézy môžu byť liečené nechirurgickými metódami, ako sú cvičenia na posilnenie svalov chrbta a nesteroidové protizápalové lieky na liečbu bolesti. V prípade vážnejších prípadov alebo prípadov s progresiou stavu sa môže odporučiť chirurgická liečba, ktorá môže zahŕňať stabilizáciu chrbtice alebo odstránenie časti stavcov.
Existujú rôzne typy spondylolistézy, ktoré sa môžu líšiť podľa príčiny, umiestnenia a závažnosti posunu stavca. Tu sú niektoré z najbežnejších typov spondylolistézy:
Viac informácií o nomenklatúre nájdete v článku pod týmto tlačítkom:
V tomto článku sa budeme venovať konzervatívnym možnostiam stabilizácie spondylolistéz prostredníctvom zmeny pohybových stereotypov a cvičenia, a to špecificky tých prípadov, kde je aktuálny stav ešte zvládnuteľný. Ide najmä o degeneratívnu a istmickú spondylolistézu a niektoré typy pseudospondylolistéz vznikajúcich na podklade poškodenia platničiek.
Ako sme už spomenuli, spondylolistéza je stav, pri ktorom dochádza k vzájomnému posunu dvoch stavcov oproti sebe. Výsledný posun nie je výsledkom krátkodobého pôsobenia síl, ale skôr dôsledkom dlhodobo budovanej patológie, s výnimkou traumatických udalostí, kde je posun spôsobený úrazom s obvyklou traumatickou skeletálnou prezentáciou.
Aj pri spondylolistézach sa objavujú dezinformácie a nezriedka sa stretnete s informáciami o tom, ako nejaký kvázi odborník spondylolistézu napraví alebo nebodaj "vytiahne" bankami. Bežne sú v ponuke postupy, ktoré vám "napravia" stavec do pôvodnej polohy, aj keď nikto presne nevie aká to bola a už vôbec neexistuje spoľahlivá diagnostika pred a po, ktorá by vierohodne potvrdila tvrdenie.
Spondylolistéza je komplexná porucha statiky chrbtice, kde prostredníctvom postnatálnych síl v procese ontogenézy jedinca dochádza k budovaniu patologického postavenia chrbtice, a nezahŕňa teda iba skeletálny systém, ale aj systém muskulárny a väzivový. Primárna stabilita chrbtice je zabezpečená spoluprácou fazetových medzistavcových kĺbov, multifudálneho svalového systému a šľachových, väzivových a chrupavkových štruktúr.
Za normálnych okolností je postavenie stavcov usporiadané tak, že ventrálne a dorzálne hrany spolu približne lícujú, ale aj tu sa musí brať do úvahy istá miera adaptability a individuality jedinca. Sú nálezy, ktoré sú dokonca väčšinu života klinicky nemé a potom v spolupráci s ostatnými degeneratívnymi faktormi dôjde k exhibícii symptomatiky. Jeden deň sa pacient cíti zdravý, na druhý deň už má bolesti a potom sa na MRI alebo RTG nájde klinický obraz spondylolistézy, ktorá však má chronické pozadie.
Na pochopenie spondylolistézy, a tým pádom konzervatívnych možností terapie, je potrebné si predstaviť chrbticu ako nosný pilier, ktorý okrem tlakových gravitačných síl, odoláva aj silám ohybovým a najmä šmykovým. Aj keď sú šmykové napätia dobre tolerované práve kvôli stavbe chrbtice, ak prevažujú dlhodobo, môžu si vybrať daň v podobe listézy.
Odolnosť chrbtice v šmyku alebo v strihu, je závislá na stabilite kĺbov, pevnosti väzív, najmä ligament flava a sile a výdrži multifudálneho systému. K stabilite prispievajú aj platničky a pôsobia ako pasívny val. Od ich kvality priamo závisí rozvoj pseudospondilolistézy, a to najmä v úsekoch s najväčším zaťažením, prevažne teda L4-L5-S1 a C4-C7.
Všeobecne sa pri rozvoji listéz usudzuje na svalové dysbalancie, ale to by bolo hrubým zjednodušením alebo snahou zameniť následok za príčinu. Nie, svalová nerovnováha nie je príčinou listéz presnejšie povedané, nie je to príčina per se, ale skôr dôsledok pôsobenia celého systému fyzikálnych síl pôsobiacich na chrbticu.
Uvedieme si príklad. Ak je od detstva budované záťažové ochabnuté držanie tela, čiže držanie tela, kde je prehĺbená hrudná kyfóza a napriamená drieková lordóza, predsunuté držanie hlavy, takáto postúra bude vyvíjať zvýšený tlak na predné hrany tiel driekových stavcov. A ak je postavenie panvy v anteverzii, môže v spolupráci s ďalšími faktormi dôjsť k zvýšeným strihovým napätiam v segmente L5-S1 a nasledovnému postupnému skĺznutiu L5 oproti S1 do ventrolistézy.
Je to fyzika v praxi, kde prevládajú strihové silové vektory nad tlakovými. Takto budovaný systém začne javiť známky porúch obvykle už v pubertálnom veku, keď je chrbtica ešte stále plastická a dochádza k predlžovaniu stavcových oblúkov, ktoré sa po vycementovaní kostného tkaniva už nezmenia a tu je otázna aj konzervatívna rehabilitácia.
Vzájomný balanc stabilizačného systému driekovej chrbtice potom samozrejme javí známky nerovnováhy. Ale to nie je príčina listézy v tomto teréne, ale dôsledok pôsobenia síl na segmenty. Nedostatočná aktivita lumbálnej časti extenzorového systému býva sprevádzaná skrátením iliopsoasu, nadmernou aktivitou rectus abdominis a bránice, čo vedie k paradoxnému dýchaniu. Tento stav je komplementom listézy, nie jej príčinou. Je to výsledok komplexnej neuromuskulárnej aktivity organizmu, ktorý je koordinovaný cerebelom ako dozorným orgánom rovnováhy.
Takže ak chceme sanovať takúto listézu, musíme v prvom rade "opraviť" celkové držanie tela, prebudovať pohybové vzory, ale nielen to. Musíme nanovo naučiť mozog, ako sa hýbať a tento tréning trvá roky a je o to náročnejší, o čo viac dekád budovania patológie mu predchádzalo. Nestačí s pacientom iba cvičiť, cielené cvičenie neopravuje komplexné pohybové vzory. Dôležitejšie je s pacientom "cvičiť" efektívnejšie držanie tela, menej záťažové pohybové stereotypy, správnu koordináciu svalových systémov pri pohybe, atď.
Iný príklad je obraz pseudospondylolistézy, čiže stavu, kedy sa po poškodenej platničke napr. L4 alebo L5 celá chrbtica "skĺzne", pretože sa adaptuje na bolestivý patologický stav, a to hlavne na zmenu medzistavcovej výšky. Tento proces je obvykle budovaný roky v dospelosti a je závislý skôr na patológii platničiek, pričom stavcové oblúky nevykazujú žiadne známky vývojovej patológie.
Oba stavy narážajú na obmedzenia v podobe ukončeného vývoja skeletu a aktuálnej patológie. Z napriamenej lordózy už nikdy nebude lordotická krivka, ale dá sa do istej miery zlepšiť funkcia, keďže štruktúra je už definovaná. Preto by sa pacient nemal tlačiť do obnovenia posturálneho a pohybového ideálu, ale rehabilitácia by sa mala zamerať na zlepšenie funkcie toho, čo je k dispozícii, aby sa eliminovalo dráždenie.
Problematika je nesmierne komplexná a individuálna a pre obmedzený priestor nie je možné ju dopodrobna rozobrať. Tento článok by mal slúžiť ako vodítko pri pochopení listéz ako zložitých porúch statiky chrbtice, ktoré sa nevyriešia bankovaním, akupunktúrou a inými nezmyselne nasadenými postupmi.
Z relevantných možností je to vybudovanie muskulárneho stabilizačného systému, ktorý zabezpečí chrbtici svalový korzet aj na úkor flexibility, aby sa tak predišlo koreňovému dráždeniu a radikulopatii. Aj tu je však potrebné pochopiť, že cielené cvičenie na spevnenie príslušnej časti chrbtici je sekundárna záležitosť a musí mu predchádzať úprava pohybového stereotypu t.j. toho primárneho prvku, ktorý chrbticu do spondylolistézy dostal.
Pokiaľ pacient bude cvičiť cviky zamerané na stabilizáciu listézy a nezmení pritom pohybový režim, je cvičenie viacmenej zbytočné, resp. nedostatočné. Pretože je to práve bežný pohyb vykonávaný 16 h denne, ktorý vedie k patológii a pokiaľ sa nezmení, žiadne cielené cvičenie nebude mať relevantný účinok. Toto je však úplne samostatná a robustná téma a najlepšie je ju prebrať osobne s terapeutom. V podstate vyžaduje od pacienta kompletnú zmenu pohybu, držania tela, dýchania v bežných denných pohybových rutinách a stáva sa tak najdôležitejším prvkom rehabilitácie.
Časť problematiky som rozobral v iných článkoch a ebookoch, berte ich iba ako náčrt možností. Aj pri listézach platí, že neexistuje fixný rehabilitačný plán a je to skôr postupné hľadanie cesty. Spondylolistéza je dlhodobo budovaná patológia, ktorá má jedinečnú etiológiu, a aj keď vieme stanoviť rámcové pravidlá, musíme pružne reagovať na vývoj rehabilitácie.
Prvotným cieľom rehabilitácie by teda nemalo byť zvrátenie listézy, ale najprv zastavenie patológie. Zmenou pohybového režimu dôjde k ukľudneniu dráždených nervových štruktúr a potom je možné cieľavedome budovať návrat do nebolestivého stavu alebo aspoň do stavu, ktorý je tolerovaný. Rehabilitačný čas je orientačne rok aj viac a netrpezlivosť vedie iba k frustrácii.
O autorovi
Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.
Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz na pochopenie súvislostí a aktívnu účasť klienta na potrebných zmenách.
Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara
Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...
Prirodzenou snahou každej bytosti cítiacej bolesť, je zbaviť sa jej. Bolesť je obmedzujúca, frustrujúca, zlá, zákerná ... tých adjektív by sme našli požehnane. Bolesť je pritom evolučný dar, mechanizmus určujúci limity nášho tela a chrániaci nás pred poškodeniami až smrťou. Nebyť bolesti, zničili by sme svoje telo okamžite, pretože by nás v...
Poškodené platnčky L4-L5 a L5-S1 v driekovej chrbtici majú jednu z najväčších prevalencií v štatistikách porúch chrbtice. Dôvody sú prosté a odrážajú nielen nároky evolúcie, ktorá ľudské telo dostala až do polohy vzpriamenej, čím vystavila driekovú chrbticu enormným silám, ale aj potreby doby, ktorá nás tlačí do vynútených polôh pri výkone práce....
Rehabilitácia chrbtice a kĺbov je komplexná odborná disciplína vyžadujúca adekvátne znalosti a prístup. V procese regenerácie hrá kľúčovú úlohu niekoľko faktorov, a ak má byť úspešná, je potrebné ich adresovať všetky. Celou mojou praxou, ktorej poznatky vkladám do článkov, rezonuje niekoľko základných chýb pri rehabilitácii chrbtice a neustále...
Asi najčastejšou otázkou, ktorú terapeuti na celom svete dostávajú, je otázka na pocit stuhnutosti oblasti krčnej/hrudnej chrbtice. Obvykle sa spája s podozrením na stuhnutý trapéz, alebo je položená len tak všeobecne zhruba v zmysle "mám to tam riadne stuhnuté, čo?". Poďme si vysvetliť, prečo táto otázka vyvoláva úsmev, a prečo na ňu...
Bežným rehabilitačným postupom v súčasnosti je predpisovanie medikamentov na bolesti chrbtice a pohybového aparátu alebo v tom lepšom prípade liečebného telocviku. Škola chrbta, SM systém, DNS systém, McKenzieho systém .... Pacienti poctivo cvičia, aby sa zbavili bolestí chrbtice, ktoré si však privodili v prvom rade tým, ako sa denne 16 hodín hýbu...
Čoraz častejšie je možné sa v popisoch MRI stretnúť s definíciou Modic zmeny a to v škále 1-3 a opäť je to jedna z patológií, ktorá sa podobne ako napríklad napriamená lordóza, väčšinou dôsledne ignoruje. Pritom je to veľmi dôležitá informácia a to hlavne pre odhad rehabilitačných šancí a možností.
V článku Máte funkčné alebo organické bolesti chrbtice a kĺbov? som sa venoval problematike funkčných štrukturálnych zmien pohybového systému hlavne z pohľadu času a jeho vplyvu na patofyziológiu problému. Podobnou témou, práve z hľadiska času, je aj problematika blokád chrbtice. Vlastne by sa dalo povedať, že je to iný aspekt tej istej...
Problematike bolestí pohybového aparátu sa venujem desiatky rokov a začínam byť zdesený z toho, čo sa aj na tomto odbornom poli deje. Na jednej strane je dobré, že sa problematike venuje viac a viac ľudí, napokon doba a alarmujúci stav populácie a zdravotnej starostlivosti si to vynútili, na strane druhej sa však otvára priestor pre neodbornosť,...
Spinálna stenóza je zdravotný stav, ktorý postihuje miechu, durálny vak a nervové korene, spôsobujúc zúženie dotknutého vnútorného priestoru. Tento stav môže mať multifaktorálne príčiny a vedie k rôznym symptómom. Nomenklatúru nájdete v článkoch pod tlačítkami, ale zopakujme si aspoň základné informácie.
